Slovenská republika podporuje iniciatívu eurokomisárky pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej na zaradenie dvojakej kvality potravín medzi nekalé obchodné praktiky.
Uviedla to v relácii "V politike" televízie TA3 podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS), v diskusii s opozičným poslancom Národnej rady SR Martinom Feckom (OĽaNO).
"Slovenskí spotrebitelia, rovnako ako spotrebitelia v ďalších krajinách EÚ majú právo na rovnakú kvalitu potravín predávaných pod rovnakou značkou. Nadnárodné firmy musia v rámci EÚ dodržiavať deklarovanú kvalitu a nesmú dodávať na trhy niektorých členských krajín výrobky nižšej kvality," povedala Matečná. Na testovanie potravín podľa nej poskytla Európska komisia finančné prostriedky.
Zistenia o dvojakej kvalite potravín podľa Fecka konečne ukázali, za akého partnera je Slovensko považované v EÚ.
"Ak chceme byť v zdravom jadre EÚ, tu sa ukázalo, ako nás berú," podčiarkol. Téma a činnosti, ktoré robí slovenský agrorezort pri dvojakej kvalite, sú podľa neho "povinná jazda, pretože každý sa musí ohradiť, lebo sa musí zastať svojich občanov".
S výchovou k spotrebe domácich potravín by sa podľa neho malo začať už od útleho detstva. Slovenské poľnohospodárstvo bolo podľa Matečnej počas doterajších vlád nielen na okraji ich záujmu, ale vďaka nepochopeniu významu poľnohospodárstva pre krajinu aj na chvoste EÚ. Podarilo sa to zmeniť až vďaka iniciatíve Slovenskej národnej strany (SNS).
"To, že sme na chvoste EÚ, je výsledok dlhodobého nezáujmu predchádzajúcich vlád o slovenské poľnohospodárstvo. To, že sa agrorezortu a pánovi predsedovi SNS Andrejovi Dankovi podarilo v koalícii presadiť štátnu pomoc vo výške 30 miliónov eur, hovorí jasne. Doteraz najviac pre slovenských poľnohospodárov urobila SNS," uviedla Matečná.
V štátnej pomoci sektoru sa pritom Slovensko nachádza podľa nej až na 24. mieste z 28 krajín EÚ. V celkových výdavkoch štátu na poľnohospodárstvo v eurách na hektár dokonca až na 25. mieste z 28 štátov.
Snahou agrorezortu podľa nej bolo získať štátnu pomoc pre slovenské poľnohospodárstvo, pretože slovenskí poľnohospodári strácajú na spoločnom európskom trhu konkurencieschopnosť. A to nielen voči poľnohospodárom iných členských krajín, ale aj voči najbližším susedom.
V celkových výdavkoch v eurách na hektár na poľnohospodárstvo je z krajín V4 Česká republika na 12. mieste, Maďarsko na 14. mieste a Poľsko ako jediné za priemerom EÚ na 18. mieste. Na konci rebríčka sa za Slovenskom nachádzajú už len Portugalsko, Švédsko a Rumunsko.
Dostať ľudí na vidiek by sa podľa Fecka dalo poskytnutím stimulov.
"My sme už mali 220-tisíc ľudí v poľnohospodárstve, teraz ich máme 50-tisíc. Musíme to zrenovovať a dať ľuďom šancu," podčiarkol.
Európsky parlament podľa jeho slov vyzval "členské štáty, aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu založeného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti využívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémové zdaňovanie, systémy pomoci a finančné prostriedky Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP)".
"Zelenou naftou vo výške 30 miliónov eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica, či slnečnica nepodporíme. Podporou živočíšnej výroby zároveň zvýšime objem vyprodukovaného hnoja, a tým pomôžeme udržiavať úrodnosť pôdy," vysvetlila Matečná.
Fecko sa však obáva, aby projekt zelenej nafty nebol ešte komplikovanejší a administratívne náročnejší, ako bol pred rokmi projekt podporovanej tzv. červenej nafty. Zelená nafta bude podľa Matečnej realizovaná administratívne nenáročným a efektívnym systémom, ktorý zamedzí špekuláciám. "Projekt zelenej nafty pôjde administratívne veľmi jednoducho," dodala.