Bratislava - Aj keď je na tom Slovensko v porovnaní s krajinami ako je Nemecko či Poľsko v závislosti od „nečistých” zdrojov relatívne dobre, prechod na čistejšiu a efektívnejšie vyrábanú energiu dokáže šetriť nielen životné prostredie a zdravie obyvateľov, ale aj financie.
Ukazujú to viaceré konkrétne príklady z praxe. Napríklad: Základná škola Čierny Balog - Jánošovka v minulosti kúrila uhlím. Už šesť rokov vykuruje drevnou štiepkou. A vidí obrovský rozdiel. „Na štiepku kúrime už šiestu sezónu a jednoznačne je to pre nás veľmi prínosné. Ušetrili sme na štyroch zamestnancoch, ktorí tam v nepretržitej prevádzke museli byť prítomní. A veľmi sme ušetrili na nákladoch na teplo, pre školu je to veľká finančná pomoc. Odhadujem, že náklady na kúrenie sa nám znížili minimálne o 60 percent oproti tomu, keď sme vykurovali uhlím,” povedala riaditeľka školy Ľubica Vránska.
Podobné príbehy porozprávali HN Globálne ďalší riaditelia škôl a škôlok, a aj viacerí starostovia. Ich výpovede sú veľmi podobné. Prešli z neefektívneho a neekologického uhlia napríklad na drevnú štiepku, zateplili budovy, vymenili staré okná za nové plastové. Výsledkom boli ušetrené peniaze, ktoré mohli presmerovať do iných projektov.
„Keď vidíme, koľko sme ušetrili na elektrickej energii, vyčleníme peniaze na niečo iné. Takto sme zrekonštruovali klub mládeže, opravili sme strechu na obecnej budove, v ktorej sídlia miestne potraviny. Všetko sú to veci, na ktoré by sme inak v rozpočte peniaze nemali,” povedal Ján Záchenský, starosta obce Kordíky v horách neďaleko Banskej Bystrice.
Privysoké účty
Aj napriek tomu, že úspešných príkladov je veľa, stále je dosť obcí, ktoré uprednostňujú špinavšie a neefektívnejšie energetické riešenia. Dokazuje to aj výskum, ktorý spracovalo združenie Priatelia Zeme-CEPA v štyroch mikroregiónoch Slovenska. V ňom vyčíslili, o koľko peňazí prišli skúmané regióny tým, že mali neefektívne nastavenú energetiku. Napríklad Čiernohronský mikroregión stratil za rok 2013 viac ako šesť miliónov eur, Podpoľanie až 21 miliónov.
Spôsobov, ako samosprávy míňajú na energie priveľa, je niekoľko. Typickým príkladom sú nezateplené budovy. Keď ich chce obec vykúriť, dochádza k obrovským únikom tepla a následne k veľkým finančným stratám. “Cez zimu sme používali kultúrny dom dva-, maximálne trikrát, lebo sa tam kúrilo elektrikou a kým sme ho vykúrili, stálo nás to obrovské peniaze, nehovoriac o tom, že tam stále bola zima, pretože budova je obrovská,” povedal Peter Zajac, starosta obce Ľubietová. Riešením je spraviť čo najviac opatrení na zníženie prehnanej spotreby - zatepliť, vymeniť okná, siahnuť v obci po smart osvetlení.
Dovoz palív
Ďalším kameňom úrazu je, že slovenské obce míňajú veľkú časť svojich príjmov za dovážanie palív a enegie. Riešením je, že sa obce pokúsia byť energeticky sebestačné a vyrobia si vlastné zdroje energie - napríklad prostredníctvom miestneho energetického družstva. Vďaka tomu by nemuseli platiť za dovoz energií, využívali by vlastné obnoviteľné zdroje a zároveň by tvorili nové pracovné miesta a peniaze by zostávali v obci.
Keďže je Slovensko prevažne vidiecka krajina s množstvom malých obcí, starostovia môžu narážať na finančný problém - ako zohnať vstupné peniaze na to, aby mohli prejsť na udržateľnú energiu. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák vidí riešenie v tom, že si obce navzájom pomôžu.
“Vďaka medziobecnej spolupráci dokážu na svojom území spoločne spraviť také opatrenia, ktoré by boli pre jednu samosprávu finančne náročné. Ale pri rozložení zdrojov dokážu byť pre viacero spolupracujúcich samospráv výhodné a pritom s malými rizikami možného neúspechu,” vysvetľuje.
Analytik portálu Energie pre Vás Jozef Badida však upozorňuje, že mnohé samosprávy majú zviazané ruky, keďže svoje tepelné hospodárstvo predali alebo si ho prenajímajú. “Zaujímavou výnimkou je Poprad, ktorého vedenia sa rozhodlo, po skončení nájomnej zmluvy, prevziať výrobu a zásobovanie teplom do ´vlastných rúk´. S týmto krokom je spojený potenciál poskytovania energetických služieb v rámci samosprávy,” dodal Badida.
Rozumieť energetike
Ďalším dôvodom, ktorý spôsobuje únik peňazí na energiách, je prozaický: ľudia.
„Nie je to iba o peniazoch. Nemáme tu ľudí, ktorí by energetike rozumeli. Najľahšie je dať napísať projekt externej firme, ale to problém nevyrieši. Ťažšie, no oveľa efektívnejšie, je vychovať si svojich ľudí,“ vysvetľuje Juraj Zamkovský z Priateľov Zeme-CEPA.
Štát sa to snaží riešiť napríklad bezplatnými poradenskými centrami. Slovenská inovačná a energetická agentúra poskytuje bezplatné odborné energetické poradenstvo o energeticky efektívnych opatreniach a využívaní obnoviteľných zdrojov energie v rámci projektu Žiť energiou. Centrá sa nachádzajú v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Trenčíne.
Najvýraznejšie sa šetrí vďaka drevnej štiepke
Rozhovor s Petrom Lakomčíkom zo Združenia obcí Bioenergia Bystricko
Bioenergia Bystricko je združenie obcí, ktoré riadi systém výroby a distribúcie biomasy na vykurovanie. Aká bola východisková situácia obcí, než sa pristúpilo k spolupráci na takomto spôsobe vykurovania?
Združenie obcí Bioenergia Bystricko vzniklo v roku 2005, aby sa mohlo uchádzať o finančné prostriedky na prestavbu existujúcich obecných kotolní na kotolne spaľujúce drevnú štiepku a kusové drevo, a tým znížili množstvo emisií do ovzdušia. Pre tento účel boli v tom čase podporované projekty združených obcí, ktoré nie sú plynofikované.
Do Združenia vstúpili obce: Čierny Balog (okres Brezno), Hiadeľ, Kordíky, Králiky, Ľubietová, Poniky, Riečka a Tajov (okres Banská Bystrica). Predtým kotolne používali ako palivo uhlie, koks alebo boli verejné budovy vykurované elektrickou energiou.
Akým prekážkam ste čelili pri tvorbe spolupráce medzi obcami?
Pri tvorbe Združenia bolo hlavnou prekážkou nedôvera k úspešnosti projektu.
V čom spočívajú výhody tohto projektu?
Projekt je výnimočný hlavne z dôvodu udržateľnosti. Na prípravu drevnej štiepky sa používa výlučne odpadové drevo po ťažbe a pílení. Obce majú svoje lesy a píly, respektíve povinnosť čistiť trvalo trávnaté porasty a tým svoju ročnú spotrebu štiepky môžu bez problémov zabezpečiť. Podporujú tým miestnu ekonomiku, nie sú závislé od cudzích monopolov.
Ako konkrétne dokázali obce ušetriť?
Od vykurovacej sezóny 2011/2012 sa začalo kúriť v desiatich kotolniach na drevnú štiepku a v piatich kotolniach na kusové drevo. Kotolne vykurujú obecné budovy (obecné úrady, školy, materské školy, zdravotné strediská, kultúrne domy a domy smútku). Pred začatím projektu mali obce spočítané náklady na vykurovanie len ako spotrebu uhlia, koksu či elektriny. V nákladoch neboli zahrnuté mzdy kuričov, revízie, opravy, servis, poistenie a iné. Dnes obce v cene tepla majú zahrnuté všetko a ich zníženie výdavkov sa pohybuje od 20 až 50 percent. Najvýraznejšie sa pritom ušetrí na drevnej štiepke, ktorú si Združenie samo vyrába z odpadového dreva.