Pred honosnou vilou na kopci nad mestom stojí veľké terénne auto. Sedí v ňom ramenatý muž. Ruky má voľne položené na volante. Sústredene hľadí pred seba. Je dopoludnie a začína byť horúco. Motor auta beží na voľnobeh. Muž je oblečený do tmavého obleku. Aj auto je tmavé.
Asfaltka sa prudko zvažuje k mestu. Z tieňa lesíka, ktorý ju asi na polceste obklopuje, sa vydeľuje tmavý bod. Muž v aute sa mierne nahýna dopredu. Sústredene hľadí pred seba. Otáča hlavu smerom k vile. Načúva. Zvýšený svalový tonus opäť povoľuje. Muž zase hľadí pred seba. K autu sa blíži malý chlapec na terénnom bicykli. Zapiera sa do riadidiel a zo všetkých síl šliape do kopca. Už vidno, ako sa mu na tenkých nohách napínajú svaly. Vychádza na rovinku pred vilou. Pred autom zastavuje, zoskakuje z bicykla, obracia si plátennú čiapku šiltom dozadu a opakom ruky si utiera z čela pot. Hľadí na muža za volantom. Prechádza popri aute. Bicykel tlačí vedľa seba. Zastavuje sa pri vodičových dverách. Dvíha pravú ruku a klope hánkami na sklo. Muž sa dotýka ovládača vedľa volantu. Okenné sklo nehlučne schádza dole. Muž otáča hlavou a bez slova hľadí z výšky na chlapca. Chlapec má asi sedem rokov. Je drobný, svetlovlasý a modrooký. Hlavu má vyvrátenú dozadu. "Ahoj!" hovorí vodičovi. Ten mlčí. Pozerá sa na chlapca. "Zajtra idem do školy," hovorí chlapec. Vodič stále mlčí. "Pani doktorka mi povedala, že zajtra už môžem ísť do školy," pokračuje chlapec. "Čo si bol chorý?" povie vodič. "Napil som sa studenej vody. Ale už som zdravý. Mama mi dovolila povoziť sa. To je tvoje auto?" pýta sa chlapec a opatrne kladie bicykel do trávy vedľa auta. Vodič sotva badateľnú chvíľu premýšľa. "Moje," povie. "Dobré. Terénne. Ja mám terénny bicykel. Kúpil mi ho otec na narodeniny," hovorí chlapec. Siaha pravou rukou do vrecka na krátkych nohaviciach. "Chceš niečo vidieť?" pýta sa a vyťahuje z vrecka prak. "Vidličku som si urobil sám. Z jaseňového dreva," klope ukazovákom na telo praku. "Gumku mi dal strýko Milan. Je z nákladného auta. Zo starej duše. Strýko Milan jazdí na nákladnom aute. Aj toto na kamene som si urobil sám. Z jazyka na topánke. Keď ma zastavia cigáni, stačí malý kameň, a už utekajú," hovorí a druhou rukou vyberá z vrecka za hrsť kamienkov. "Strieľa presne?" pýta sa muž. "Presne. Včera som trafil susedovho psa. Do zadnej nohy," hovorí chlapec. "Ty strieľaš do psov?" "Iba keď na mňa brešú. Všade ho nosím so sebou. Aj u doktorky som ho mal," hovorí chlapec a vkladá prak aj kamienky nazad do vrecka. "Doma mám pištoľ. Vyzerá ako naozajstná. Robí strašný hrmot a idú z nej iskry. Je na kapsle. Kupujem si ich v hračkárstve. Aj tej sa cigáni boja," pokračuje chlapec. "Toto je dobrý bicykel. Strašne dobre peruje v teréne. Vidíš tú hrubú strunu?" hovorí chlapec a ukazuje rukou na tlmič v ráme bicykla. "Ale vpredu neperuje. Včera som sa naučil jazdiť na zadnom kolese. Chceš vidieť?" Chlapec dvíha bicykel zo zeme a vyskakuje naň. Muž sa mierne vykláňa z okna auta, aby lepšie videl. Chlapec sa opiera do pedálov. Myká rukami, predné koleso sa trocha dvíha. Chlapec sa otáča na rovinke a skúša to znova. Ani teraz mu to nevychádza. Chlapec prudko brzdí pri aute. "Ešte sa to musím poriadne naučiť," hovorí. "To je bicykel do terénu," hovorí muž, pravou rukou zapína na prístrojovej doske klimatizáciu. "To čo si spravil?" pýta sa chlapec. "Zapol som klimatizáciu," odpovedá muž. "Dobré auto," znaleckým tónom hovorí chlapec. Nad koreňom nosa sa mu pri tom robí sotva viditeľná vráska. "Áno," odpovedá muž. "Otec mi ho kúpil na narodeniny," hovorí chlapec a ukazuje na bicykel. "Môj otec je kuchár. Mama robí vedúcu v predajni. Kupujú sa v nej hrnce na varenie. Otec povedal, že aspoň dve jednotky na vysvedčenie. Potom bude bicykel," hovorí. "A koľko ich bolo?" pýta sa muž. "Čoho?" "Jednotiek." Chlapec pohne ramenami: "Dve." Muž sa pousmeje. "Už viem jazdiť bez držania," hovorí chlapec, dvíha bicykel a šliape na začiatok rovinky. Otáča sa, naberá rýchlosť a púšťa ruky z riadidiel. Prechádza tesne vedľa auta, chytá riadidlá, otáča sa a zotrvačnosťou sa vracia k vodičovým dverám. Brzdí. "Celkom dobre mi to ide," hovorí. "Áno," potvrdzuje muž. Chlapec si prehľadáva vrecká. Potom hovorí: "To je všetko. Nič viac nemám."
Na vile sa s treskotom prudko otvárajú vchodové dvere. Tacká sa z nich zakrvavený muž v spodnej bielizni. V ruke drží revolver. Hlavu má otočenú smerom k vile. Blíži sa k bráničke. Vodič prudko otvára dvere. Vrážajú do chlapca. Chlapec padá aj s bicyklom na cestu. Muž kladie ruku pod sako obleku. V pokluse vyťahuje pištoľ a bez mierenia dva razy strieľa do muža pred vilou. Na hlavni pištole je pripevnený tlmič. Výstrely takmer vôbec nepočuť. Muž pred vilou padá na zem. Prudko sa mu trasú nohy aj ruky. Vodič sa zohýna a v podrepe beží k múriku pri vstupnej bránke. Prikrčí sa za ním a opatrne vyzerá. Z vily vybiehajú ďalší dvaja muži v tmavých oblekoch. Keď sú pri ležiacom mužovi, jeden sa pri ňom pristavuje. Strieľa mu do hlavy. Po dlaždiciach cestičky aj po nedávno pokosenej tráve sa rozstrekujú šedivé kúsky mozgu, rozletuje sa roztrieštená kosť a padá krvavá hmla. Vodič sa dvíha spoza múrika, obieha chlapca a skáče do auta. Motor prudko zvyšuje otáčky. Druhí dvaja muži takisto naskakujú do auta. S treskotom sa zabuchujú dvere. Auto prudko štartuje. Spod kolies vyletujú drobné kamienky. Na konci rovinky, pred klesaním, auto prudko brzdí. Chvíľu stojí. Potom rýchle cúva nazad pred vilu. Zastavuje vedľa chlapca. Ten sa už postavil. V drobných rukách drží riadidlá bicykla a s otvorenými ústami striedavo hľadí na auto a na trávnik pred vilou. Z auta vystupuje vodič. Na malý okamih hľadí chlapcovi do očí. Potom vyťahuje z obleku pištoľ a strieľa chlapcovi do čela, tesne nad koreň nosa. Tam, kde sa rysuje sotva badateľná vráska.
Muž sa otáča, nasadá do auta. Auto prudko vyráža k mestu. V sklách sa mu zaleskne poludňajšie slnko. Potom sa stráca v tieňoch lesíka.