„So svojím životom som naozaj spokojný. Nepodarila sa mi iba jedna vec: v minulosti som sa s manželkou pre ‚házedesácke‘ intrigy účelovo kvôli majetku rozviedol. A hoci stále žijeme spolu, už si ma nechce zobrať, vraj až keď budem mať znova 65 kíl.“ Takto vyzerala životná bilancia Mariana Kočnera v roku 2007. Zveril sa s ňou redaktorom časopisu Život, ktorí za ním pricestovali do luxusného ajurvédskeho centra v Indii.

​Ako dodal, do Ázie pricestoval „neskutočne unavený, prepracovaný“ a bolo to s ním vážne. „Uvedomil som si, že sa stále len za niečím ženiem a potom človeka v päťdesiatpäťke vystrie. A hoci bude na cintoríne v oddelení bohatých, bude mu to na hovno.“

​Napokon Mariana Kočnera po päťdesiatych piatych narodeninách postihol len o málo horší osud. „Neleží“ síce, zato „sedí“. S výnimkou holého života stratil teda všetko, na čom mu kedy záležalo.

​Podnikal už za totality

Desaťročia patrí k najskloňovanejším Slovákom, no jeho profil na Wikipédii nenájdete. Presnejšie, len v anglickej verzii. Kým jeho kauzami je „prelezený“ celý internet, životopisné údaje o ňom sa zháňajú podstatne ťažšie. V istom zmysle výstižný symbol človeka privaleného vlastnými zločinmi. Marian Kočner sa narodil 17. mája 1963 v Ružomberku. Jeho mama celý život učila na základnej škole, otec sa venoval stavarine. On sám vraj zvažoval štúdium filmovej scenáristicky, neskôr sa na druhý pokus dostal na žurnalistiku, kde sa – ako viackrát podotkol – zoznámil aj s Pavlom Ruskom, ktorý chodil o ročník vyšši...