Udržateľný rozvoj je naša povinnosť voči ďalším generáciám. Naše ambície korešpondujú s urgentnosťou, ktorú si situácia vyžaduje. Vraj je Slovensko malé, ale odhodlané ukázať, že na každom skutku, ktorý nás posunie bližšie k udržateľnej budúcnosti záleží.
Týmito slovami začína predslov Richarda Rašiho, podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, v prvej dobrovoľnej správe o pokroku v plnení Agendy 2030.
Čo je agenda 2030
Agenda 2030 alebo Ciele udržateľného rozvoja sú akýmsi plánom záchrany planéty. Skladajú sa zo 17 bodov s cieľom usmerňovať ekonomickú, sociálnu a environmentálnu premenu všetkých krajín sveta. Keďže sa majú naplniť do roku 2030, získali súhrnný názov Agenda 2030. Medzi ciele patrí napríklad vymazať chudobu vo svete, znižovať nerovnosti medzi krajinami aj v ich vnútri či prechod na čistú energiu.
„Treba si uvedomiť, že naša planéta sa dramaticky mení. O niekoľko rokov bude vo svetových oceánoch viac plastu ako rýb. Netreba mať veľkú predstavivosť na to, aby sme si predstavili, čo to bude znamenať pre našu budúcnosť. Súčasná generácia ide odovzdať túto planétu ďalšej generácii v stave horšom než v akom ju získala. Je potrebné si uvedomiť, že sme obyvateľom planéty a že naše konzumné návyky majú vplyv na vývin tejto planéty,“ povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Na rozdiel od predchádzajúcich výziev sa agenda týka každého jedného z nás - či sme zo Slovenska, USA alebo Somálska. Agenda je výsledkom trojročného vyjednávania, ktorý začal v roku 2012 na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji. Jej finálnu podobu schválilo Valné zhromaždenie OSN na jeseň roku 2015. Pre 193 krajín OSN, ktoré sa k agende zaviazali, prichádza teraz na rad tá ťažká fáza – ako pretaviť ciele do reality.
Slovensko je viac-menej na začiatku cesty. Úrad predsedu vlády pre investície a inováciu v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, so štátnymi organizáciami a akademickou obcou pripravili národné priority. Patrí medzi ne napríklad vzdelávanie pre dôstojný život, dobré zdravie, ale aj znižovanie chudoby a sociálna inklúzia. Po príprave pilotného investičného plánu predstavia ešte národný investičný plán - ten by mal zadefinovať, kde všade a do čoho bude musieť Slovensko zainvestovať do roku 2030.
Financovanie agendy
To, či sa ciele podarí dosiahnuť, závisí práve od financií. Nedávna štúdia Rozvojového programu Spojených národov (UNDP), ktorý je vykonávateľom agendy, pritom ukázala, že na splnenie Cieľov udržateľného rozvoja je potrebné vyvinúť omnoho viac snahy. A zapojiť sa musia nielen vlády, ale aj súkromný sektor, povedala námestníčka generálneho tajomníka OSN Spoljaric Egger. „Udržateľný rozvoj nestojí na jednotlivcovi. Nie je to len o zmluve, ktorú vlády podpísali v roku 2015, udržateľný rozvoj závisí od všetkých nás. Kľúčom k udržateľnému rozvoju je ekonomický rast, ktorý berie do úvahy všetkých a nenecháva nikoho pozadu. Preto je nesmierne dôležité národné, nielen globálne financovanie cieľov udržateľného rozvoja,“ pripomenula Egger.
Aj podľa Rašiho je napĺňanie týchto cieľov nielen o zmene myslenia, zákonov, ale aj o tom, že niektoré z priorít budú vyžadovať veľa peňazí. Prvý pilotný investičný plán bol na úrovni 30 miliárd eur. A to ešte kvôli množstvu chýbajúcich dát nezahŕňal všetky oblasti udržateľného rozvoja. Balík peňazí vyhradený na národný investičný plán bude preto výrazne väčší. Očakáva sa však až v novom programovom období a mal by sa skladať z eurofondov, štátnych a súkromných zdrojov.
Zdravotníctvo, doprava aj vzdelávanie
Najväčší objem peňazí by mal na Slovensku smerovať do zdravotníctva a dopravy. Udržanie dobrého zdravia a vyhovujúca infraštruktúra, vďaka ktorej sa budú môcť ľudia presúvať za prácou, sú dva zo šiestich národných cieľov v rámci agendy 2030. Ďalší z národných cieľov, na ktorý poputuje nemalá časť rozpočtu, je systematická zmena vzdelávania. Tá bude potrebná na to, aby sa aj Slováci pripravili na nástup automatizácie a robotizácie. Slovensko je totiž jednou z krajín, kde bude príchodom robotizácie ohrozených najväčší podiel pracovných miest.
V regiónoch je zas často potrebné doriešiť zásobovanie pitnej vody a kanalizácie. Investičný plán k agende 2030 má tiež obsahovať investície na podporu nových investorov, zlepšenie života v regiónoch, dopravnej štruktúry a aktivít na zabránenie vyľudňovania vidieka. Zahŕňa to aj aktivity ministerstva životného prostredia - plánu ako prestať používať jednorazové plasty, ktorý bol predstavený v máji tohto roku. „Ešte jeden silný moment, ktorý sa týka celého Slovenska a to postupné utlmovanie skládkovania a ekologická likvidácia odpadu. To je časovaná bomba pre Slovensko a bude na to potrebných veľa finančných prostriedkov.“ dodal Raši.
