Minister zahraničných vecí Ivan Korčok po mimoriadnom rokovaní zahraničného výboru parlamentu k ukrajinskej kríze potvrdil, že NATO zvažuje nasadenie vojakov na území Slovenska.
"Takáto úvaha medzi spojencami je, žiadne rozhodnutie však nebolo urobené," uviedol minister Korčok.
Vyslanie jednotiek NATO podľa neho nie je a nebolo požiadavkou Slovenska.
"Je to súčasť normálneho obranného plánovania, reakcia na vzniknutú situáciu. Sme súčasťou obrannej aliancie a táto obranná aliancia nie je len na papieri, k tomu musíme mať aj nejaké vojenské štruktúry," povedal šéf slovenskej diplomacie.
Korčok vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila vo vzťahu k Ukrajine, ale aj k Rusku.
Tisíc vojakov
Britská televízna stanica Sky News dnes na základe vlastných zdrojov na svojom webe informovala, že NATO zvažuje možnosť vytvorenia nových 1000-členných bojových skupín v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku.
S ich vznikom by museli súhlasiť všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie bez ohľadu na to, či do nich pošlú vojakov.
Medzi USA a Veľkou Britániou majú v tomto smere už prebiehať rokovania. To potvrdzuje aj správa CNN, tá však nespomína Slovensko.
Nové bojové skupiny by boli zriadené na podobných princípoch ako tie v Poľsku a Pobaltských štátoch, ktoré boli založené ako reakcia na ruskú anexiu Krymu.
Nejednota v NATO
Aj medzi spojencami NATO však nepanuje úplná jednota, čo sa týka postoja smerom k Ukrajine a závažnosť prípadnej hrozby ruskej invázie. Nemecko napríklad odmietlo predať Ukrajine zbrane.
Ako ďalej informuje spravodajská CNN, možnosť rozmiestnenia týchto vojakov bližšie k Rusku by mohla Moskva brať ako prejav agresívneho správania NATO.
Kremeľ tento argument využíva dlhodobo ako zámienku na to, aby mohol mať pri ukrajinských hraniciach rozmiestnené desaťtisíce vojakov.
Čo odradí Putina
Člen zahraničného výboru Tomáš Valášek po rokovaní hovoril o tom, že je možné predísť konfliktu a dá sa celá situácia stále vyriešiť aj diplomatickou formou.
"Spoločnosti sa podsúva, akoby to bol nejaký krčmový konflikt na hraniciach dvoch štátov," povedal Valášek s tým, že ide o konflikt, ktorý spôsobila jedna strana a tou je Rusko.
Podľa neho je potrebné byť jednotní a ukázať Rusku to, že sme ochotní pomôcť Ukrajine.
Nevie si predstaviť, ako by rozmiestnenie vojenských jednotiek mohlo na Slovensku vyzerať.
Zdôraznil však, že treba využiť všetky dostupné nástroje, medzi nimi aj tie ekonomické, ktoré by "prinútili pána prezidenta Putina rozmyslieť si agresiu voči Ukrajine."
Valášek takisto zdôraznil, že jadro Európskej únie a NATO je pripravené v prípade ruskej agresie konať a sťažiť cestu ruským silám. "To je to, čo odradí Putina," dodal.
Vyjadril sa aj k postoju Nemecka, ktorý sa smerom ku konfliktu podľa neho vyvíja. Dodal však, že verí, že ak príde ku konfliktu, Nemecko dá svoje obchodné záujmy bokom a pomôže Ukrajine.
Blanár: Ukrajina by nemala byť členom NATO
Člen opozičného Smeru a podpredseda parlamentu Juraj Blanár povedal, že chce vidieť jasný postoj slovenskej diplomacie voči prípadnému rozmiestneniu vojenských jednotiek na Slovensku.
Prítomnosť vojsk NATO spojil so zmluvou o obrannej dohode medzi USA a Slovenskom.
"K deeskalácii napätia by malo dôjsť tak, že by sme mali podporiť tak Ukrajinu, ako aj Ruskú federáciu," myslí si.
Pripomenul, že postoj strany Smer-SD je nemenný a odmietajú stálu prítomnosť zahraničných vojsk na Slovensku.
"Ukrajina by nemala byť členom NATO," povedal tiež Blanár s tým, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali túto garanciu poskytnúť Rusku.