Ste Palestínčan. Čo vás viedlo k tomu, aby ste pracovali na Slovensku?

Som tu už 19 rokov. Prišiel som ako študent, vyštudoval som tu obe špecializácie a teraz si dorábam tretiu.

Prečo práve Slovensko?

Dostal som štipendium.

Ak by ste porovnali slovenské a palestínske zdravotníctvo –​ pracovné podmienky, mzdy, pripravenosť na covid – sme na tom lepšie ako druhá krajina?

Niektoré veci sú lepšie tu, ale veľa vecí je tam, ale nielen tam, lepších. Napríklad podmienky pre lekárov všeobecne. A najmä – lekári majú autoritu a ľudia im veria.

Takže aj v Palestíne je väčšia dôvera v odbornú obec a doktorov?

Určite.

Máme to chápať tak, že tam sa im nestávajú situácie, že pacient slovne napáda zdravotnícky personál, ako to bolo najmä v predchádzajúcich vlnách koronavírusu?

Áno, také útoky máme tu v nemocnici denne. Fyzické sme, chvalabohu, zatiaľ nemali, ale psychické a slovné napadnutie áno. Naozaj takmer každý deň, dokonca aj cez telefón. Arogantní ľudia nám nadávajú, napriek našej snahe im pomôcť. Ani sa už radšej nepýtame, či sú očkovaní. Normálne sa ich to bojíme opýtať. Sú voči nám agresívni a neveria nám.

V Palestíne také útoky zdravotníci nezažívajú?

Nie, nie je tam až taká napätá atmosféra ako tu. Na druhej strane ani od politikov som tam nepočul hovoriť niečo proti očkovaniu alebo urážať lekárov.

Môže byť aj toto jedným z rozhodujúcich dôvodov odchodu množstva zdravotníkov počas pandémie?

Určite. Aj my na oddelení máme taký prípad. Dve skúsené šikovné sestry kvôli covidu a náročnosti, fyzickej aj psychickej, dali výpoveď. Máme naoza...