V prípade ohrozenia života a zdravia z dôvodu pandémie umožňuje ústavný zákon vyhlásiť iba núdzový a nie výnimočný stav. Uviedol to docent ústavného práva Marek Domin z Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave.
„Výnimočný stav je možné vyhlásiť v prípade teroristického útoku či rozsiahlych pouličných nepokojov alebo iných podobných útokov na majetok, pokiaľ podstatne ohrozujú alebo narúšajú bezpečnosť a verejný poriadok,“ uviedol Domin.
Opiera sa pritom o ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Za súčasnej situácie by mohol byť podľa právnika tým pádom vyhlásený výnimočný stav iba v prípade, ak by sa ku pandémii pridali ďalšie okolnosti.
O možnom výnimočnom stave a tzv. blackoute hovoril premiér Igor Matovič ako o jednej z možností porazenia nového koronavírusu.
Čo sa týka nástrojov, ktoré by štát do rúk dostal počas výnimočného stavu, uviedol Domin možnosť uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie zásobovania, obmedzenie používania motorových vozidiel pre súkromné a podnikateľské účely, zákaz vychádzania v určenom čase, ale aj cenzúru pre tlač, rozhlas a televíziu.
Ústavný právnik však zároveň pripomína princíp primeranosti, podľa ktorého by sa mali použiť iba tie ustanovenia, ktoré sa na zvládnutie konkrétnej situácie považujú za skutočne nevyhnutné.
„Ak by to situácia nevyžadovala, nebolo by ústavne prípustné využiť všetky možné obmedzenia základných práv, ktoré ústavný zákon o bezpečnosti štátu predpokladá,“ vysvetlil Domin.
Zároveň však dopĺňa, že sa ústavné zákony môžu samozrejme meniť 90 hlasmi v parlamente, ktoré by mohli možnosti štátu rozšíriť.
Vypnutie Slovenska alebo tzv. blackout si premiér Matovič predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie.
Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.