Najčastejšou príčinou smrti na Slovensku boli v minulom roku choroby obehovej sústavy. Na ich následky zomrelo vyše 27-tisíc ľudí.
Druhou najčastejšou príčinou úmrtí boli nádory. Vlani na ne zomrelo približne 14-tisíc ľudí. Treťou častou príčinou bol nový koronavírus. Vyplýva to z dát o príčinách smrti na Slovensku v roku 2020, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Nárast prípadov úmrtí
V porovnaní s päťročným priemerom úmrtí na choroby obehovej sústavy bolo okolo 1600 zomretých ľudí viac. Ide o nárast o šesť percent.
U mužov bol počet zomretí na toto ochorenie najvyšší za posledných desať rokov, konštatuje štatistický úrad.
"Keďže u ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) došlo k miernemu poklesu úmrtí na túto príčinu, majoritný prírastok počtu zomretých sa teda týkal ľudí v poproduktívnom veku (nad 65 rokov)," približujú štatistici.
Najväčší rast úmrtí na choroby obehovej sústavy sa prejavil v poslednom štvrťroku. "Takmer výhradne sa to prejavilo medzi seniormi vo vekovej skupine 65 až 74-ročných osôb, v ktorej miera rastu presiahla až 30 percent," podotkli.
Štatistický úrad zároveň tvrdí, že choroby obehového systému sú dlhodobo najčastejšou príčinou s výrazne najvyšším podielom na zomieraní v krajine. Tvoria viac ako 40 percent príčin úmrtí.
Úmrtia na nádory druhou najčastejšou príčinou
Vyššia úmrtnosť na nádory sa prejavila iba v skupine seniorov, u ľudí v produktívnom veku zaznamenal štatistický úrad pokles.
Na nádory zomrelo v minulom roku 14-tisíc ľudí, čo je v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov nárast o tri percentá. "Nádory majú takmer 24-percentný podiel na úmrtiach v SR," skonštatovali štatistici.
Z významnejších príčin úmrtí sa vlani v porovnaní s päťročným priemerom najvýraznejšie zvýšil podiel úmrtí na infekčné a parazitárne choroby a tiež na choroby močovej a pohlavnej sústavy (po 16 percent).
Štatistici poukazujú, že o 13 percent poklesol počet úmrtí spôsobených vonkajšími príčinami. O dvanásť percent klesli úmrtia zo subjektívnych a objektívnych príznakov a abnormálnych klinických a laboratórnych nálezov. Klesli aj úmrtnosti z chorôb nervového systému či dýchacej sústavy.
Z celkového počtu viac ako 59-tisíc zomretých ľudí skonalo vlani v nemocnici vyše 31-tisíc, čo je 53 percent, a doma 17-tisíc osôb (29 percent). "V zariadeniach pre dlhodobo chorých to bolo približne 1500 ľudí (3 percentá)," priblížili štatistici.
Úmrtia na covid
Z hľadiska vekovej štruktúry obetí tohto ochorenia prevládali seniori v poproduktívnom veku (65+), predstavovali viac ako 85 percent z celkového počtu zomretých na túto príčinu.
Takmer 15 percent zomretých na ochorenie COVID-19 pripadlo na ľudí v produktívnom veku, teda od 15 do 64 rokov.
"V skupine mladších seniorov od 65 do 74 rokov podľahlo ochoreniu COVID-19 vlani 1064 osôb, čo predstavuje viac ako štvrtinu zo všetkých zomretých na ochorenie COVID-19 (26,6 percenta) a takmer tretinu z celej skupiny zomretých seniorov (31,2 percenta)," vyplýva z údajov štatistikov.
Najviac ľudí podľahlo ochoreniu COVID-19 v seniorskej skupine nad 75 rokov, spôsobilo smrť 2351 osôb, čo je 58,7 percenta zo všetkých zomretých na túto infekciu. Šesť z desiatich zomretých na ochorenie COVID-19 tak boli seniori nad 75 rokov.
Z údajov vyplýva, že celoslovenský údaj je 73 zomretých na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov, pričom úmrtnosť na všetky príčiny spolu dosiahla 1082 osôb na 100-tisíc obyvateľov.
"V absolútnych číslach najviac zomretých na COVID-19 bolo v Prešovskom kraji (711 osôb) a to platilo vo všetkých vekových skupinách, je to však počtom obyvateľov najväčší kraj SR, nasledovali Nitriansky (608 zomretých) a Trenčiansky kraj (562)," uvádza štatistický úrad.
Naopak, najnižšie početnosti úmrtí na COVID-19 boli z regionálneho hľadiska v Bratislavskom (326 osôb) a Banskobystrickom kraji (358).
Ochoreniu COVID-19 podľahlo minulý rok viac mužov (52 percent) než žien. Počet zomretých žien na túto infekciu nad mužmi prevládal iba v dvoch regiónoch – v Banskobystrickom a Košickom kraji.