Rozvoj informačných technológií si v Bulharsku prešiel ťažkými skúškami. Hneď na začiatku boli poškvrnené ľudské práva i sociálna inklúzia. Rada ministrov totiž v roku 1968 založila IT sektor prostredníctvom tajného dekrétu. Aj keď sa z neho v roku 1980 stalo veľké odvetvie, jeho úloha bola dovtedy skôr utajená. Či už v oblasti robotiky alebo industriálnej špionáže. Inak tomu nebolo ani počas Studenej vojny medzi Východom a Západom.
Dnes je už všetko inak. Napriek tomu, že Bulharsko má najhoršie internetové pripojenie v celej Európskej únii a v roku 2018 ho malo menej ako 72 percent domácností, technológie sú pre obyvateľov dostupnejšie. Situácia sa zlepšuje a internet si z roka na rok užíva stále viac Bulharov. Oficiálne štatistiky však neberú do úvahy dôležitý faktor. A to prekážky, ktorým čelia menšiny, vrátane Rómov. Väčšina národných analýz sa síce zameriava na regionálne rozdiely, ale viac než tie etnické rieši skôr vek alebo nedostatok skúseností s používaním internetu. Medzinárodný prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2016 pritom ukázal, že viac ako 40 percent bulharských Rómov si nemôže dovoliť súkromný počítač, mobilný telefón či internetové pripojenie. Tento znepokojivý údaj jasne dokazuje, že aj keď krajina napreduje, rómska populácia zostáva stále v úzadí.
Rómovia v Bulharsku
Medzi Rómov v Bulharsku spadá mnoho rozmanitých podskupín, ako napríklad Aškali, Sintiovia alebo bojari. Rovnako ako v mnohých ďalších európskych štátoch, aj v Bulharsku sa ako všeobecné označenie pre viaceré rómske etniká používa spoločný názov „cigáni“. Mnohí členovia tejto komunity ho však považujú za hanlivé. Preto bolo v roku 1999 po ratifikácii Rámcového programu rovnoprávnej integrácie Rómov v Bulharsku vo všetkých oficiálnych dokumentoch nahradené termínom Rómovia.
Výhodou Rómov po celom svete je, že sa spolu bez problémov dorozumejú o bežných témach, ako je jedlo či rodinný život. Umožňuje im to spoločná jazyková sústava rómskych dialektov a nárečí s rovnakou gramatikou i morfológiou. A to napriek tomu, že sa hlavné dialekty vplyvom okolitých populácií značne odlišujú vo fonetike aj v slovnej zásobe.
Pokusy zaviesť na bulharských školách výučbu rómskeho jazyka ako voliteľného predmetu sa však stretli len s čiastočným úspechom. Problémom bolo, že v Bulharsku nie sú jednotné štandardy hlavných rómskych dialektov a gramatiky. Okrem toho, značná časť rómskeho obyvateľstva nemá materinský jazyk rómsky, ale bulharský, turecký alebo rumunský. Zároveň platí, že viacerí členovia týchto skupín sa za Rómov nepovažujú. S inou ako rómskou sebaidentifikáciou existuje v Bulharsku päť rómskych skupín a viacero podskupín, ktoré sa odlišujú jazykom, náboženstvom alebo životným štýlom.
V Bulharsku je však problém získať o Rómoch dostatok dôveryhodných informácií. Aj preto celé desaťročia čelia diskriminácii bez toho, aby bola potrestaná. To všetko spôsobuje, že o nich máme skreslenú predstavu. Počet rómskych obyvateľov väčšinou nepochádza z oficiálneho sčítania obyvateľstva. Opakovane sa pritom stáva, že doň nie sú započítaní všetci Rómovia. Oficiálne správy lokálnych policajných oddelení uvádzajú výrazne vyššie čísla. Nepresnosť v počtoch sa pritom premieta aj do súčasnosti. Kým počas sčítania obyvateľstva v roku 2011 uviedlo rómsku národnosť len 4,9 percenta ľudí, iné výpočty ukazujú, že Rómov môže byť až dvakrát viac, teda desať percent bulharskej populácie.
Nedostatok informácií súvisiacich s chudobou, so základnými službami a inými dátami o sociálnom vylúčení dokazujú, že Rómovia v Bulharsku patria k najviac marginalizovaným skupinám. Dokazuje to pôrodnosť v tínedžerskom veku, skorý odchod zo školy, nezamestnanosť, ale aj biedne podmienky v domácnostiach. Život v segregovaných oblastiach s obmedzeným prístupom k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti či elektrine sa negatívne odráža na zdraví a na priemernej dĺžke života. V porovnaní s ostatnými obyvateľmi žijú Rómovia o desať rokov kratšie, čo spôsobuje najmä ich oficiálna „neviditeľnosť“. Keďže veľa Rómov žije v neregistrovaných príbytkoch, je náročné zaznamenať ich trvalý pobyt a následne získať identifikačné údaje alebo registračné číslo pri narodení dieťaťa.
Práve inkluzívne vzdelávanie by mohlo byť kľúčovým prvkom, ako tieto nedostatky priblížiť verejnosti. Výsledky vzdelávania Rómov v Bulharsku sú v porovnaní s nerómskymi obyvateľmi výrazne slabšie. Na druhej strane najnovšia štúdia vypracovaná pre neziskovú organizáciu Trust for Social Achievement ukazuje niekoľko pozitívnych trendov: počet ľudí so základným alebo nižším dosiahnutým vzdelaním kleslo z 15,3 percenta v roku 2011 na 5,6 percenta v roku 2019. A v tom istom čase došlo k nárastu počtu Rómov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním (z 0,2 na 1,2 percenta). Podobne aj zápis do škôl v prípade rómskych detí vo veku od 7 do 15 rokov sa v roku 2019 zvýšil na 92,8 percenta, kým v roku 2011 ich bolo 82,8 percenta. Veľa problémov napriek tomu zotrváva, vrátane skorého odchodu zo školy či nárastu školskej segregácie. Podiel Rómov zapísaných v školách, kde tvorí táto komunita viac ako polovicu študentskej obce, vzrástol z 31 percent v roku 2011 na 47 percent v roku 2019.
Prelom v IT vzdelávaní
Keďže Rómovia bežne čelia diskriminácii a majú ťažší prístup k vzdelávaniu, nie je prekvapivé, že ich v IT sektore veľmi nenájdeme. Jednou z organizácií, ktorá sa snaží zlepšiť súčasný stav, je nadácia Code Success Foundation. Spustila iniciatívu, v ktorej sa aktívne zameriava na prijímanie rómskych detí, ktoré boli doteraz IT sektorom do značnej miery prehliadané. Vďaka projektu sa zistilo, že mnohé z detí, ktoré sa snažili osloviť, sú už na okraji vzdelávacieho systému a hrozí im, že nedokončia školskú dochádzku.
Práve preto sa rozhodli do vzdelávania začleniť rozsiahly prípravný program, ktorý sa zameriava na predprimárny rozvoj mäkkých zručností, ako je bulharčina, angličtina a matematika. Ale aj psychosociálna podpora, ktorá má študentom pomôcť zvládnuť osobné a rodinné ťažkosti. To všetko absolvujú ešte predtým, ako začne samotné školenie v oblasti IT.
Keďže mnohých z tých, ktorí sa do programu prihlásili, odrádzajú predošlé skúsenosti zo školy, v programe skombinovali inovatívne vzdelávacie prístupy, ako je napríklad gamefikácia, teda používanie herných prvkov, alebo takzvaná obrátená výučba – vzdelávacia metóda, v ktorej sa z učiteľa stáva konzultant alebo kouč. Najdôležitejšie je, že program sa zaväzuje k dodržiavaniu princípu rovnosti a dáva si za cieľ prepojiť rómskych a nerómskych študentov z rôznych štvrtí. Celkovo sa do programu zapísalo 32 študentov a 16 detí absolvovalo celý kurz, pričom 12 z nich uspelo v dôležitom IT teste. Traja získali štipendium, aby mohli pokračovať v ďalšom štúdiu programovacích jazykov C alebo Java.
Rómske komunity na to reagovali dvoma diametrálne odlišnými spôsobmi. Niektorí rodičia sa najskôr nevedeli rozhodnúť a napokon svoje deti nepustili na zápis. Alebo ich donútili v určitom bode prepadnúť. Nesúhlasili najmä so zapojením rómskych dievčat, a to kvôli obavám z násilia či obchodovania s ľuďmi. No deti, ktoré v programe zostali, boli spokojné a zapájali sa až na 70 percent. Jedno z nich dokonca tajne vyštudovalo, aj keď jeho rodičia boli proti. Keďže malo dostatočný vek, rozhodnúť sa mohlo aj bez ich súhlasu.
Projekt mal pridanú hodnotu pre všetky prihlásené deti bez ohľadu na ich záverečné hodnotenie. Napriek tomu, že rómske deti často nedokončia štúdium, v projekte vyštudovali všetky deti a zlepšili sa v bulharčine, angličtine aj v matematike. Piati z nich sú dnes univerzitní študenti a všetkým ostatným sa podarilo nájsť si zamestnanie. Zakladatelia programu sú si vedomí, že ich iniciatíva má svoje limity. „Napriek dosiahnutému úspechu vieme, že technológie nie sú všeliekom na vzdelanie,“ okomentoval to riaditeľ projektu Vesselin Drobenov. Popri výhodách, ktoré poskytujú – vyššia efektívnosť vďaka rýchlejšiemu prístupu k informáciám, nové učebné prístupy, promptná spätná väzba a rozvíjanie schopností potrebných na dnešnom trhu práce – existuje aj zopár nedostatkov. Ako je napríklad nižšia miera osobnej komunikácie či kontaktu.
Asi najväčším kameňom úrazu je však nerovný prístup Rómov k internetu a IT technológiám. Kým malé iniciatívy, ako je táto, môžu priniesť významné zmeny, ich efekt bude limitovaný dovtedy, kým nedôjde k celkovej transformácii bulharskej spoločnosti a rómska komunita nezačne byť uznávaná, rešpektovaná a rovná ostatnému obyvateľstvu.
Výzva menom COVID-19
Vypuknutie pandémie COVID-19 vynieslo na povrch viacero dlho odkladaných tém súvisiacich s diskrimináciou, vylúčením zo vzdelania a obmedzeným prístupom k novým technológiám. Keď bulharský parlament v marci 2020 nariadil národný lockdown, celý vzdelávací systém sa preklopil do online podoby. Vrátane učebných materiálov i samotnej výučby. Nerovnosť vo vzdelávaní znepokojila bulharskú rómsku mimovládnu organizáciu Centre Amalipe natoľko, že rozbehla prieskum na približne 200 školách.
Ten ukázal, že značné percento študentov na školách s vysokým počtom znevýhodnených detí nemá potrebné pomôcky a technické znalosti na efektívnu online výučbu. Zareagovali preto akciou „Stará technológia pre nový začiatok“, ktorej cieľom bolo zozbieranie starých počítačov, laptopov a tabletov. Niektorí učitelia v rovnakom čase doručili vytlačené učebné materiály priamo domov deťom, ktoré nemajú prístup k internetu.
Okrem zdravotného rizika prináša COVID-19 aj nebezpečenstvo prehĺbenia rozdielov medzi komunitami. Otázka chudoby a nedostatočného prístupu k vzdelávaniu rómskych detí sa s príchodom pandémie stala viditeľnejšou než kedykoľvek predtým. Pomocou úspešných aktivít, akou je iniciatíva Code Success Foundation, by vláda mohla prekonať dlhodobé prekážky Rómov v prístupe k vzdelaniu a technológiám a zavedie počas krízy spravodlivé a inkluzívne vzdelávanie pre všetkých.
