Minulý rok neprial mnohým sektorom, výnimkou nebol ani ten železničný. Koronavírus mal výrazný vplyv najmä na prepravu osôb, ale predpokladám, že ste vplyv pandémie pocítili aj vy. Aký to bol teda rok?
Záleží na tom, či sa bavíme o celom sektore alebo len o našej firme LTE Logistik a Transport Slovakia. Niektoré firmy to nepocítili takmer vôbec a niektoré mali prepady vo výške 20 až 30 percent. Závisí to od toho, na čo je daná firma zameraná. My sme v minulom roku patrili medzi menej zasiahnuté firmy. Samozrejme, keď niektoré spoločnosti okolo vás skrachujú, dotkne sa to nakoniec aj vášho biznisu.

Ste zároveň šéfom Asociácie železničných dopravcov Slovenska. Tá kritizovala štátnu pomoc v období pandémie, ktorá bola zameraná na štátneho dopravcu a správcu infraštruktúry. Vyčítali ste najmä to, že sa neurobil systémový krok a neznížil sa poplatok za dopravnú cestu pre každého dopravcu, ako to urobili aj v iných európskych krajinách.
Nechcem komentovať prácu ľudí, ktorí majú dosah na zmenu tohto stavu. Sú často šikovní a múdri. Kritizujem však výsledky, ktoré boli zatiaľ v tomto smere dosiahnuté. Tie sú takmer nulové. Stretávam sa s nimi na pravidelnej báze a ľudia z ministerstva a železníc vyjadrujú pre nás morálnu podporu, ale ďalej sme sa nikdy nedostali. Na stole sú zatiaľ len prísľuby. Nákladní dopravcovia na železnici sa nachádzajú v konkurenčnom prostredí v dvoch smeroch – k cestnej doprave, ako aj v medzinárodnom meradle. Slovensko sa totiž dá veľmi ľahko obísť, pretože sme hornatá krajina, čo nám uberá atraktívnosť. Podpora cestných dopravcov je zo strany štátu výrazná, čo je v poriadku, ak našich dopravcov treba voči zahraničnej konkurencii podporiť, no nesmie to byť na úkor konkurencieschopnosti železníc.

Ale štát prišiel s podporou.
Štát síce formálne deklaruje podporu železničnej dopravy, no zatiaľ čo podpora cestnej dopravy sa počíta v desiatkach miliónov eur, tak na železnici sa každý rok obávame zvyšovania cien za použitie koľajníc. Absurdistan na kolesách. V Rakúsku však napríklad minulý rok v rámci protikoronových opatrení znižovali cenu za dopravnú cestu dokonca na nulu a urobili tak na odporúčanie Bruselu aj v iných európskych krajinách. Na Slovensku sa žiadne opatrenia týkajúce sa nákladných železničných dopravcov neurobili. Napríklad v Česku predĺžili splatnosť faktúr na 60 dní. Je to tiež pomoc, ktorá reflektovala na problém, ktorý mali dopravcovia. Na Slovensku máme stále 14-dňovú splatnosť a k tomu ako bonus výrazne horšiu infraštruktúru.

Čiže snahy o možné odľahčenie tohto sektora zatiaľ nevidíte?
Snahy tu sú, ale zatiaľ len v teoretickej rovine. Bojím sa, aby sme nedopadli ako na ministerstve zdravotníctva s pánom ministrom, ktorý nedávno odišiel. On bol veľmi milý a modlil sa, pacient mu však napriek tomu zomrel. Pri železniciach je to podobné. Vyzerá to navonok tak, že štát má úprimnú snahu, ale môžu nám pod rukami zomrieť. Hovorím za seba a za nákladnú dopravu. Je to celé zlé.

Zoberme si porovnanie s cestnou dopravou. Kamióny majú v rukách veľký tromf, čo bolo vidieť aj vlani, keď zablokovali dopravu. Vy máte podobnú možnosť, respektíve ambíciu napríklad zablokovať dopravu povedzme na hlavnej stanici?
Nad takouto alternatívou sme už rozmýšľali. Zatiaľ však skôr v takej položartovnej rovine. Je to však, samozrejme, možné aj technicky. Robiť takéto nátlakové akcie sa nám prieči, pretože nechceme z ľudí robiť rukojemníkov. Sme síce nákladná doprava, budeme však solidárni a nechceme uškodiť železničným osobným dopravcom. Ak na bratislavskej hlavnej stanici zastavíme v piatok podvečer krížom cez výhybky smerom na „Humenné“ vlak a nepohne sa tam hodinu ani koleso, budú to dávať dokopy ďalších štyri až päť hodín. Určite by si nás každý všimol, zatiaľ však nad tým nikto reálne neuvažuje. Ak však dlhodobejšie nebudeme vidieť nejakú reálnu podporu, vieme k ta...