Prešiel rok, odkedy ste si vymenili kreslo s Eduardom Hegerom. On je premiér vy minister financií. Ako sa v tejto konštelácii cítite?

Tak, že je to moja úloha, ktorú treba plniť.

Nezvykli ste si na post ministra financií?

Naozaj to beriem ako vojak, ktorého niekto v záujme štátu pošle na hranice brániť svoju krajinu. Je to jednoducho moja úloha, ktorú musí niekto robiť a snažím sa ju robiť najlepšie, ako viem.

To pôsobí, že ste tu z povinnosti a nie preto, že pred tým rokom ste si to sám vybrali.

Ja sa aj v politike začínam cítiť, že som tu z povinnosti a z donútenia. X-krát by som šiel preč ale Y-krát si poviem, že nechcem byť príčinou toho, že sa vráti späť mafia k moci. Chcel by som odchádzať s pocitom, že Slovensko je v bezpečí a už sa nevrátia.

Keď ste sa menili s Eduardom Hegerom, tak niektorí koaliční partneri sa obávali, že aj po zmene zostanete „tieňovým premiérom“ a Heger bude viesť krajinu len na papieri. Odborníci na politológiu vás tak aj dnes stále vidia. Mýlia sa?

Keď majú takýto názor, mali by vrátiť diplom a robiť niečo seriózne, lebo to nie sú odborníci ale šuflikanti.

Vy ste napríklad Petra Pellegriniho obviňovali, že je len bábkou v rukách Roberta Fica. Rovnakému problému čelila aj Iveta Radičová. Prečo by sme mali veriť, že medzi vami je to inak?

Lebo Pellegrini bol bábkou Roberta Fica a Iveta Radičová, bohužiaľ, nemohla robiť to, čo jej neodsúhlasil Mikuláš Dzurinda. Ja som dal Edovi absolútnu slobodu a od prvého dňa koná úplne autonómne.

Ale po straníckej linke je vašim podriadeným a máte status lídra najsilnejšej koaličnej strany. Ako sú teda vymedzené vaše kompetencie?

Že si rozumieme. Mnoho ľudí na Slovensku žije bez papiera a rozumejú si a mnohí papier majú a nerozumejú si. My možno aj tie kompetencie na papieri napísané nemáme, ale fungujeme normálne, lebo vieme, že nás spája boj za Slovensko bez korupcie a mafie.

Kde si môžete dupnúť vy a kde Heger?

Za ten rok necítim, že by sme si niekde potrebovali dupať a kolíkovať svoje právomoci. Myslím si, že on je ako stvorený na pozíciu premiéra. Potrebujeme človeka, ktorý zvládne to, že na koaličných rokovaniach oproti nemu sedí človek, ktorý povie, že život dôchodcu v pandémii nie je podstatný. Ja som to nezvládal. Mňa to privádzalo do veľkých rozpakov. Edo má kilometrovú zápalnú šnúru, ja ju mám v takýchto situáciách dvojcentimetrovú.

Tým človekom myslíte Richarda Sulíka?

Nebudem hovoriť konkrétne meno. Bohužiaľ, to sa stávalo permanentne celý rok a pre mňa to bolo naozaj strašné. Boli tam snahy v zdravotníctve čo najviac pomôcť Pente, ale ja som prišiel bojovať proti Pente a nie sa snažiť urobiť jej ešte väčší biznis. Naozaj ma to vytáčalo a tým pádom si myslím, že Edo je omnoho, omnoho lepší premiér na debaty s takýmito ľuďmi.

A čo na koaličnej rade? Kto má rozhodujúce slovo?

Tým, že to je koaličná rada, tak sa musia dohodnúť všetci a myslím si, že Edove slovo zaváži a má ho rozhodujúce.

Koaličnú krízu aj zmeny, ktoré vtedy priniesla, ste viditeľne niesli dosť ťažko. Ako to vnímate s odstupom času?

Tak isto ťažko. Nie je dôvod to meniť, ale na druhej strane - čas všetko zahojí. Ako ťažký podraz som to vnímal najmä zo strany niektorých médií, lebo od prvého dňa, ako vláda vznikla, naplno do mňa išli. Nedokázali uniesť to, že som utopil Progresívne Slovensko a chýbalo im tisíc hlasov do parlamentu.

Cítite ešte krivdu?

Áno.

Zo strany médií, či koaličných partnerov?

Od zlomyseľných ľudí.

To je kto?

Načo ich teraz budem menovať? Každý priložil ruku k dielu. Ja som kopu ľudí v politike naštval, lebo nemám rád hrať sa na nejaké rečičky a človeku, o ktorom si myslím, že je hlupák alebo skorumpovaný. Tomu sa líškať nebudem. Tak som v politike vystupoval, a tak mám haldu nepriateľov. Oni sa krásne zomkli a povedali si, že kríza-nekríza, covid-necovid, Matovič je dôležitý cieľ. Podarilo sa im to, gratulujem im, a keď si myslia, že pomohli Slovensku, tak ja sa trošku obávam, že skôr všetci riskujeme, že sa mafia môže vrátiť k moci.

Agónia v podobe koaličnej krízy trvala mesiac. Veronike Remišovej ste mali ponúkať trojkoalíciu, uvažovali ste vraj aj o menšinovej vláde. Ako si spomínate na to obdobie?

Už ťažko, ešteže ste mi to pripomenuli. Áno, všetko bolo v hre, samozrejme, že sme sa bavili o tom, či to dokážeme urobiť bez SaS, ale keďže sme vtedy videli, že Mária Kolíková už de facto v tom čase hrala na rozbitie Za ľudí, zistili sme, že to reálne nie je.

Čo by ste dnes urobili inak?

Asi by som inak nekonal. Šancu by som mal jedine vtedy, ak by som človeku, ktorý povie, že život dôchodcu nemá cenu počas covidu, hovoril, že aký má úžasný názor a pritakával mu. Ja by som to nedokázal, takže by som konal úplne rovnako.

Povedali ste, že Eduard Heger je lepší premiér na diskusie s takými ľuďmi. Ale aký je vo všeobecnosti premiér?

Myslím, že mimoriadne pracovitý. Viem o Pellegrinim, že mal horko-ťažko tak dve stretnutia denne. Jasné, že potom utekal a ukazoval sa s babič...