Do osudného 24. februára viedla spolu s dcérami vo veku 16 a 14 rokov pokojný život. Deti, tak ako všade vo svete, chodili do školy, von s kamarátmi, športovali.

„Pracovala som ako vedúca predajne kovoplastových a hliníkových konštrukcií, jednoducho sme predávali okná, dvere, okenice. Bola som šťastný človek! Mala som dom, dobre platenú prácu. A milovaného muža,“ začne svoje rozprávanie Elizaveta. „A potom prišlo to ráno...“

Elizaveta

„V to ráno, teda 24. februára, sa život mojej rodiny a mojej krajiny radikálne zmenil! Všetci sme sa stali rukojemníkmi 'divadla absurdnosti' alebo, ako to Rusko nazýva, 'oslobodenia',“ neskrýva rozhorčenie nad vojenskou agresiou Putinovho režimu.

​Podobne ako štvrť milióna jej krajanov utekala pred vojnovým konfliktom na Slovensko. S dcérami patria medzi pätinu, ktorá u nás požiadala o dočasné útočisko. Už niekoľko týždňov bývajú v ubytovni v Kútoch.

„Oslobodenie od pokojného života, oslobodenie od domova, oslobodenie od priateľov, práce a Ukrajiny! Toto je hrôza, ktorú agresor priniesol do našej krajiny, kde ničí naše domovy, zabíja civilistov!“ nešťastne opakuje Elizaveta.

Spoluprežívanie strastí ich doma všetkých spojilo. S deťmi a priateľkami pomáhali v Záporoží tkať maskovacie siete a v rámci možností darovali finančné prostriedky pre potreby armády.

„Môj milovaný muž je momentálne nasadený do obrany a chráni nás, svoju rodinu a krajinu. Absolútne celá Ukrajina sa zjednotila, aby chránila svoj domov, blízkych!“ neskrýva dojatie. Podobne ako väčšina ukrajinských žien je s rodinou či priateľmi v neustálom kontakte. Ale aj pod obrovským stresom.

Natália

„Treba sa pripraviť na situáciu, že im počas obeda pípne esemeska a zrazu sa rozplačú,“ spomenie osobnú skúsenosť Terézia. Jej celé meno máme v redakcii. Podnikateľka z Nitry sa spolu s manželom, podobne ako množstvo iných, rozhodla pomôcť a ubytovali mladú mamičku Natáliu s dcérkou u staršej príbuznej.

Situácia sa však po týž...