Boli na výslní, viedli ľudí k slobode. Prevzali zodpovednosť za usmernenie masy, ktorá chcela definitívne zničiť totalitný režim. Riskovali represie zo strany komunistického štátu, ktorý svojich občanov mučil, väznil, likvidoval. V novembri 1989 polievali z tribún lavínu zamatovej revolúcie, ktorú neskôr mnohí Slováci oľutovali či spochybnili ako riadenú tajnou službou. Milan Kňažko, Fedor Gál, Ladislav Snopko, Anton Popovič a ďalší. Nie sú vo vláde, ani v parlamente. Kam týchto ľudí zavial osud a ako po takmer dvadsiatich rokoch vnímajú november ´89 -- podľa niektorých najdôležitejší moment dejín slovenského národa?
Utvorte koridor
Jedným zo symbolov novembrovej revolúcie je Milan Kňažko (?), ktorý priniesol do Bratislavy správy o udalostiach na Václavskom námestí. Neskôr spolu s Jánom Budajom organizovali davy a uvádzali na pódium disidentov a ľudí, ktorí nehovorili jazykom komunistickej štátostrany. Kňažka pestrá životná cesta previedla z uhoľnej bane, cez divadlo a novembrové tribúny až do kabinetu slovenskej vlády. Bývalý šéf diplomacie a kultúry za Mečiara a Dzurindu a niekdajší riaditeľ súkromnej televízie dnes uvádza televíznu reláciu o časoch, ktoré chcel zmeniť. "Som spokojný -- z boľševického režimu sme sa vrátili späť do Európy, späť do normálu," konštatuje Kňažko. Hoci herca a politika sklamalo po novembri ´89 "milión vecí", zamatovú revolúciu naďalej považuje za systémovú zmenu k lepšiemu, ktorú môže spochybňovať len blázon. "Kto nesúhlasí -- môže voliť KSS."
Idealisti a komunisti
Fedor Gál (62) bol v minulosti azda najnenávidenejší zástupca hnutia Verejnosť proti násiliu, ktoré na Slovensku prevzalo moc po komunistoch. Ako šéf VPN koordinoval prvé kroky slovenskej spoločnosti -- dnes žije v Prahe, kam sa presťahoval po rozdelení federácie. Vedie malé vydavateľstvo, vlastní podiel v televízii Nova a v súčasnosti produkuje dokument o osudoch liptovských Židov. Sociológ je spokojný so zrušením štátostrany a možnosťou slobodne voliť, ďalší porevolučný vývoj ho však sklamal. "Demokracia je len režim, slobodu si musí vymakať každý sám -- to som vtedy nevedel," opisuje pocity z napredovania republiky. Lámanie charakterov v honbe za peniazmi, výčitky ľudí, ktorí stratili sociálne istoty a ideály o predvolebných sľuboch. V džungli dnešného Slovenska mu doposiaľ chýbajú pevné pravidlá, vynútiteľnosť práva, pretrvávanie klientelizmu a korupcie. "Idealistov novembra vystriedali ľudia so skúsenosťami s výkonom moci, so sieťami kontaktov, s informáciami -- komunisti, ktorí boli vďaka postaveniu v režime o krok vpred," vysvetľuje Gál. Slovensku dnes podľa neho vládnu problematickí ľudia. "Premiér Fico si november nevšimol, rétorika SNS patrí do štvrtej cenovej skupiny a Mečiarovi bolo preukázaných už toľko deliktov... Nie je byť na čo pyšný."
Menšie zlo
"Čím ďalej, tým viac si nesieme svoj údel vo vlastných rukách," myslí si poslanec Bratislavského kraja a šéf kultúrnych zariadení Petržalky Ladislav Snopko (57). Program revolúcie sa podľa neho podarilo naplniť -- okrem odluky cirkvi od štátu. Bývalý minister kultúry vo vláde národného porozumenia a zakladajúci člen VPN, ktorý pomáhal v minulom režime prežiť mnohým kapelám, je dnes nadmieru spokojný. "Dnešná doba je podstatne pestrejšia ako monolitický betón diktatúry, v tom dobrom, ale aj v tom zlom." Nespokojný je dirigent a hudobník Anton Popovič, ktorý počas novembra organizoval pochody študentov. Étos novembra je podľa neho preč. "Bolo to najlepšie z nás a dnes sme to okresali na pragmatické má dať -- dal." Politici rozložili morálku spoločnosti a namiesto sľúbeného dialógu sú ľuďom len zlým príkladom. Demokracia sa podľa Popoviča scvrkla na voľby, kde si ľudia zase a znova vyberú menšie zlo. "Zase sa zatvárame do bytov -- tak kde je rozdiel? Že máme plné chladničky...?"