História slovenských stíhačiek je jedna veľká tragédia. K 24 kusom MiG prišla slovenská republika v rámci deblokácie ruského trhu v polovici deväťdesiatych rokov.

No už v roku 2004, po vstupe do NATO bolo jasné, že ich využívanie na ochranu vzdušného priestoru jednoducho nebude stačiť. Stroje boli kazové a často trávili viac času v servise ako v prevádzke.

​Dôkazom sú aj roky 2013 až 2017, keď priemerne dve z troch lietadiel neboli v prevádzkyschopnom stave.

Situácia sa zhoršila najmä po tom, čo v roku 2017 kvalitatívne požiadavky NATO voči Slovenku výrazne stúpli. Aj to bol dôvod, prečo sa rok na to rozhodol Dankov rezort pod vedením Petra Gajdoša pre obstaranie nových lietadiel.

Variantov bolo viac. Smerácky exminister Martin Glváč mal už dohodnutý prenájom švédskych Gripenov, no podpis zmluvy nechal na svojho nástupcu Gajdoša, nominanta SNS. Tomu sa to zdalo nevýhodné a so Švédmi napokon rokoval namiesto prenájmu o kúpe.

Podľa kuloárnych informácií, ktorým dával váhu aj švédsky vojenský atašé, konečná ponuka za 14 stíhačiek bola vo výške 1,1 miliardy eur. Finálny verdikt však padol pri slávnostnom podpísaní zmluvy medzi šéfom obrany a viceprezidentkou spoločnosti Lockheed Martin Anou Wugofski koncom roka 2018.

„Zavŕšili sme proces obstarania nov...