Keď sa v januári 1968 stal prvým tajomníkom ÚV KSČ reformný politik Alexander Dubček, mnohí verili, že sa tento rok zapíše do histórie. Mali pravdu – národná jar zakončená inváziou vojsk Varšavskej zmluvy sa však stala jedným z najsmutnejších míľnikov našich novodobých dejín.
Dubček na začiatku roku 1968 nahradil na čele komunistickej strany Antonína Novotného a spolu s novým tajomníkom sa začali čoraz hlasnejšie objavovať aj hlasy volajúce po demokratizácii spoločnosti v Československu. Sám Dubček svoje zámery otvorene prezentoval v tzv. Akčnom programe, ktorý bol schválený začiatkom apríla 1968.
„Akčný program KSČ revolučným spôsobom zmenil podmienky uplatňovania tzv. vedúcej úlohy strany. Vo vzťahu k politickým stranám a spoločenským organizáciám Národného frontu mala KSČ uplatňovať ,partnerský vzťah‘, a nie administratívno-mocenský diktát, ako to bolo v minulosti,“ píše vo svojej knihe Rok 1968 na Slovensku a v Československu historik Valerián Bystrický.
Špinavosti sa dostávajú na povrch
To však nebola jediná zmena, ktorú priniesol Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou. „Otepľovanie“ pomerov sa prejavilo už čoskoro v mnohých oblastiach: vznikol klub bývalých politických väzňov odsúdených podľa paragrafu 231, nazvaný K 231, v Česku Klub angažovaných nestraníkov, cestovanie do zahraničia sa stalo omnoho jednoduchším, umelci i novinári mohli zrazu hovoriť nahlas aj o veciach, ktoré boli donedávna zviazané prísnou cenzúrou. Pražská jar spustila lavínu, no práve jej rýchlosť a intenzita mohli byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne.
Prečítajte si aj príbehy, ktoré napísla okupácia:
Bol to obyčajný deň. A potom muža z Košíc zabila ruská guľka
Keby sme neprišli my, obsadili by vás Američania, tvrdí ruský okupant
Emigroval, aby bol slobodný. A mohol pretvoriť Hamburg na svoj obraz
„Novinári boli šťastní, že už viac nebudú musieť otročiť, ale písať podľa svojho vedomia a svedomia, a sústredili sa na všetky špinavosti, ktoré tu boli. Dubček mal vtedy zakročiť,“ vyjadril sa pre HN historik Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Stanislav Sikora. Zároveň dodáva, že médiá rozpútali demokratizačný proces do takej podoby, ktorý Sovietom priamo udieral do hláv.
Stupňovanie napätia
Odpoveď z Moskvy na seba nenechala dlho čakať. Už na jar 1968 začali Sovieti pripravovať vojenskú intervenciu do Československa, v ruskom „preklade“ vlastne bratskú pomoc. O ktorú, samozrejme, pôvodne nikto nežiadal. Teda takmer nikto.
„Brežnev potreboval ľudí, o ktorých by sa mohol v prípade invázie do Československa oprieť, a zároveň legitimizovať vojenský zásah pred medzinárodným spoločenstvom. Aj preto naliehal na Vasila Biľaka, aby mu doručil list žiadajúci o pomoc,“ napísal pre HN historik Ústavu pamäti národa Peter Balun.
Sovietska armáda najprv iba napínala svaly a demonštrovala svoju moc: napríklad na cvičení vojsk Varšavskej zmluvy na Šumave koncom júna. Postupne sa však stupňovalo napätie nielen medzi Dubčekom a Brežnevom, ale aj v celej spoločnosti. Napokon 3. augusta prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu vyhlásil, že ochrana socializmu je spoločnou internacionálnou povinnosťou socialistických krajín. Išlo o takzvanú Brežnevovu doktrínu.
Neznáme príbehy emigrantov, reportáž, unikátne dobové fotografie nájdete v utorok 21. augusta v tlačených Hospodárskych novinách.
Ako presne si v Sovietskom zväze predstavujú „ochranu socializmu“, sa ukázalo už čoskoro. 20. augusta 1968 presne o jedenástej večer prekročili prvé vojenské jednotky Varšavskej zmluvy československé hranice. A táto noc nebola krátka. Trvala dvadsať rokov.
Od Dubčeka k okupácii
5. januára – na post prvého tajomníka ÚV KSČ nastupuje reformný politik Alexander Dubček
1. – 5. apríla – druhá časť plenárneho zasadania ÚV KSČ v Prahe. Jej najvýznamnejším výsledkom bolo prijatie akčného programu KSČ, ktorý mal nastoliť socializmus s ľudskou tvárou
Začiatok apríla – v Česku vznikol Klub angažovaných nestraníkov (KAN), ktorý sa otvorene prihlásil k demokracii západného typu
6. apríla – začala sa vojenská príprava intervencie sovietskych vojsk do Československa pod krycím názvom operácia Dunaj
17. apríla – československý veľvyslanec v ZSSR Oldřich Pavlovský poslal ministerstvu zahraničných vecí v Prahe telegram, v ktorom informoval, že vývoj v ČSSR vyvolal veľké znepokojenie vedúcich sovietskych činiteľov
20. júna – na Šumave sa konalo cvičenie vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré bolo demonštráciou jej vojenskej sily proti československej reforme
3. augusta – Brežnev vyhlásil, že ochrana socializmu je spoločnou internacionálnou povinnosťou socialistických krajín (tzv. Brežnevova doktrína)
20. augusta 1968 – UTOROK
17.00 – spravodajstvu ČTK je anonymne oznámené, že pred polnocou sa začne invázia do ČSSR
20.00 – sovietsky veľvyslanec vo Washingtone informuje pri osobnej schôdzke s prezidentom USA o vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR
23.00 – prvé jednotky prekročili československé hranice
23.30 – sovietsky veľvyslanec v Československu Červonenko oznamuje prezidentovi Svobodovi, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice
23.40 – Černík prerušuje zasadnutie ÚV KSČ a oznamuje obsadzovanie ČSSR intervenčnými vojskami
24.00 – dispečing ruzynského letiska dostal zákaz prijímania a odbavovania ďalších letov až do odvolania
24.00 – na hlavnej správe ŠtB je vyhlásená úplná pohotovosť
*
Alexander Dubček.
21. augusta 1968 – STREDA
1.30 – na ruzynskom letisku pristávajú vojenské špeciály s vojakmi určenými na obsadzovanie letiska
4.20 – sovietska agentúra TASS vydáva oficiálne vyhlásenie, v ktorom oznamuje, že vojská Varšavskej zmluvy vstúpili na naše územie na základe žiadosti československých straníckych a štátnych činiteľov
5.00 – sú zatknutí čelní predstavitelia komunistickej strany a vlády na čele s A. Dubčekom
6.00 – Československý rozhlas vysiela osobný odkaz Dubčeka, v ktorom vyzýva pracujúci ľud, aby nastúpil do práce
7.00 – na Staromestskom námestí sa začínajú zhromažďovať obyvatelia Prahy
8.00 – sovietske vojská obsadzujú Československý rozhlas v Bratislave
8.15 – prezident Svoboda prednáša v rozhlase prejav vyzývajúci na zachovanie pokoja a rozvahy
8.30 – Sovieti prerušili vysielanie Československej televízie v Měšťanskej besede
9.00 – v kancelárii ÚV KSČ je zatknutý Dubček, Smrkovský, Kriegl, Špaček
11.30 – v rozhlase je zverejnené stanovisko „Jediné riešenie – odchod vojsk“
16.00 – na Pražskom hrade prezident Svoboda prijíma Koldera, Biľaka, Indru a Lenárta, s ktorými rokuje o návrhu na vytvorenie tzv. robotnícko-roľníckej vlády
19.00 – Československý rozhlas vysiela Vyhlásenie vlády ČSSR – Celému ľudu Československa
Článok je zostavený z archívu HN.