Azylovú procedúru 500 migrantov, ktorých relokujú na Slovensko, bude naďalej riešiť rakúska strana. "Všetci, ktorí v Rakúsku požiadali o azyl, musia počas konania, ktoré niekedy trvá aj niekoľko mesiacov, niekde bývať, spať, jesť a rakúske kapacity sú už preplnené. Ale celá azylová procedúra bude naďalej prebiehať v Rakúsku, respektíve rakúski úradníci prídu na Slovensko, vybavovať priamo do ubytovacieho zariadenia," povedal 20. júla v diskusii na TABLET.TV policajný prezident Tibor Gašpar.
Reagoval tým na pripravovanú dohodu medzi Rakúskom a Slovenskou republikou. Minister vnútra SR Robert Kaliňák a spolková ministerka vnútra Rakúskej republiky Johanna Mikl–Leitner napokon memorandum, na základe ktorého Slovensko dočasne prijme 500 azylantov z rakúskeho centra prvého kontaktu v Traiskirchene, podpísali dnes vo Viedni.
Dva slovenské tábory policajného zaistenia sú podľa Gašpara naplnené zhruba na dve tretiny a vážnejšie ohrozenie bezpečnosti v táboroch alebo ich okolí k dnešnému dňu polícia neregistruje. "Zatiaľ sme zaznamenali jeden vážnejší incident medzi dvoma migrantmi. Išlo o útok zubnou kefkou, ktorá bola upravená ako bodec," povedal s tým, že incident vypukol bez toho, že by mu predchádzalo konfliktné správanie jeho aktérov a výsledkom boli zranenia jedného z azylantov.
"Zatiaľ to ale bolo jediné, čo sa stalo vo vnútri v tábore. Nezaznamenali sme žiadne sťažnosti ani zvýšenú kriminalitu v okolí našich táborov. Nemyslím si, že je to systémový problém," dodal.
Policajný zbor podľa neho rieši otázky spojené s nelegálnou migráciou na viacerých úrovniach, na schengenskej hranici s Ukrajinou aj vo vnútrozemí. "Ochranu hranice robia oddelenia hraničnej kontroly, sú prítomní aj na letiskách. Druhá línia sú oddelenia cudzineckej polície, ktoré majú na starosti pobytovú agendu. Tretia zložka, ktorá bojuje s trestnou činnosťou súvisiacou s migráciou, je Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii. Stíhajú sa najčastejšie prevádzači, ale dajú sa tam subsumovať aj páchatelia, ktorí na území Slovenska zabezpečujú nelegálnu prácu," vysvetlil Gašpar.
Východná hranica je citlivá jednak pre to, že je hranicou schengenského priestoru, ale aj vzhľadom na vnútorné problémy Ukrajiny. Najväčší prísun migrantov je však z maďarskej strany. "Bol som to riešiť s maďarským policajným prezidentom. Za našu stranu som podpísal memorandum, ktoré nám umožní kontrolovať vlaky idúce z Budapešti," poznamenal Gašpar. Podobný systém kontroly podľa neho už vykonávajú spoločné rakúsko–maďarské hliadky v rýchlikoch a medzinárodných vlakoch do Viedne. "Rokovali sme aj o tom, ako vieme maďarským kolegom pomôcť strážiť maďarsko–srbskú hranicu. Už tam pôsobia v spoločných hliadkach policajti z Rakúska a prídu aj z Nemecka," dodal Gašpar.
Na ukrajinskej hranici podľa neho polícia po incidente v Mukačeve sprísnila bezpečnostné opatrenia. Neďaleko slovenských hraníc vtedy pri konflikte, ktorý podľa medializovaných informácií mohol súvisieť s pašeráctvom, použila jedna zo súperiacich skupín proti ukrajinskej polícii dokonca granátomety.
"Zabezpečili sme, aby hliadky používali tie najúčinnejšie zbrane, ktoré máme dnes vo výstroji pre prípad, že by sa niektoré z týchto osôb pokúšali prekročiť ukrajinsko–slovenskú hranicu a schovať sa na území Slovenska," uviedol Gašpar s tým, že zatiaľ žiadne problémy v tomto smere nenastali.
"Vývoj bezpečnostnej situácie na Ukrajine sledujeme na dennej báze. Bezpečnostná situácia sa tam v dôsledku vnútorných problémov zhoršila," dodal. Slovenská strana sa podľa neho aj z tohto dôvodu snaží zabezpečiť hranicu čo najlepšie.
"Prvý stupeň ochrany schengenskej hranice zabezpečujú technické prostriedky. Na zhruba 50-kilometrovom úseku sú kamerové reťazce, seizmické káble, rôzne fotopasce a ďalšie prostriedky. V druhej línii ide o fyzickú demarkáciu. Na hranici je desať oddelení hraničnej kontroly, sú to policajti pre výkon na zelenej hranici vybavení dopravnými prostriedkami, ako sú motorky, štvorkolky, v zime pásové traktory," povedal.
"V tretej línii je mobilná zásahová jednotka a vo štvrtej sú to všeobecné útvary polície patriace pod Košický a Prešovský kraj. Okrem toho sa činnosť nelegálnych migrantov monitoruje na celom území Slovenska," dodal slovenský policajný prezident.
V diskusii sa venoval aj pripravovanej novele zákona o cestnej premávke, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní. Podľa jeho názoru reflektuje potreby policajnej praxe aj zvýšenia bezpečnosti na cestách.
Na námietku poslanca Juraja Miškova (SKOK), podľa ktorého by sa pokuty nemali používať na plnenie štátnej pokladnice a v tomto prípade ide aj o zvýšenie pokút za prekročenie rýchlosti, Gašpar reagoval štatistickými údajmi. "Už tretí rok znižujeme objem vybraných pokút, ale na druhej strane máme zistený vyšší počet dopravných priestupkov. Polícia naďalej aktívne zisťuje porušovateľov dopravných priestupkov, ale nie s cieľom vyberať vysoké pokuty, ale ukázať priestupcom, že ohrozujú ostatných účastníkov premávky," povedal.
"Sankcie by sa mali diferencovať do troch úrovní, čím sa zjednoduší dnešný systém. Našou snahou je, aby sme dokázali tento typ priestupku vyriešiť namieste a rýchlo. Ďalší cieľ je zladenie so sankciami, ktoré súvisia s objektívnou zodpovednosťou," komentoval Gašpar pripravovanú novelu.
Zvýšenie sa prejaví najmä v prípadoch vysokého prekročenia rýchlosti, o viac ako 50 km v obci a 60 mimo nej. "To už je o úmysle, nie nedbanlivosti alebo ťažšej nohe na pedáli. Tam sa bude ukladať pokuta od 500 do 1000 eur. Je to navýšenie o 200 eur oproti dnešnému stavu. V blokovom konaní to bude 250 až 800 eur," vysvetlil Gašpar.
Blokové konanie priamo na mieste priestupku bude znamenať nižšie pokuty aj v ďalších dvoch pásmach. Pri najnižšom prekročení rýchlosti, v obci do 20 kilometrov, to bude v blokovom konaní na mieste do 50 eur, v správnom konaní do 100 eur.
"Všetky zmeny v novele majú za úlohu zvýšiť bezpečnosť a plynulosť na cestách, zjednodušiť konanie policajtov aj proces súčinnosti občana s políciou," zdôraznil Gašpar.