Najmä štátne nemocnice už roky zápasia s dlhmi a vytvárajú straty. Podľa odborníkov by pritom mohli vytvárať zisky, ak by si správne nastavili vnútorné procesy. Niekedy stačí poupratovať sklad liekov či začať medzi sebou komunikovať, hovorí konzultant Lukáš Richter.
Prihláste sa na HN konferenciu TU.
Analyzujete procesy v nemocniciach. S akými chybami sa najčastejšie stretávate?
Chyby sa robia napríklad pri výmene informácií, keď zdravotníci opakovane prepisujú to isté na viaceré dokumenty. To vedie napríklad k nesprávne podaným liekom alebo nesprávnemu zaobchádzaniu s pacientmi. Dejú sa tam však aj ďalšie zbytočné, duplicitné procesy. Lekár napríklad nevie nájsť röntgenovú snímku, tak pošle pacienta na vyšetrenie ešte raz. Alebo pacient zbytočne putuje po nemocnici, lebo tá má rozťahané oddelenia.
Ako to meníte?
Tak, že sa napríklad skracuje vzdialenosť medzi oddeleniami. Skracujú sa aj predoperačné prípravy, ktoré trvajú zbytočne dlho a brzdí to operácie.
Zvyšujú sa reálne po zmenách aj výkony?
Áno. Po správnom nastavení procesov sa zvýši využiteľnosť operačných sál o 25 až 40 percent. Vo všeobecnosti sa dá v nemocnici znížiť počet procesných krokov o 26 až 77 percent. Skrátiť časy jednotlivých procesov o 57 až 70 percent či zredukovať dokumentáciu o 20 až 60 percent.
Dá sa šetriť a zároveň zvyšovať kvalita?
Určite. Nemocnice napríklad platia obrovské peniaze za nákup liekov. Je to jedna z najväčších položiek v ich nákladoch. Často je to však spôsobené tým, že proces objednania až po dodávku liekov je zbytočne dlhý, a tak si nemocnice v skladoch držia veľké zásoby. Niekedy by stačilo aj urobiť poriadok v týchto skladoch a zistiť, čo tam vlastne je a koľko liekov reálne potrebujú. Inokedy treba zjednodušiť celý objednávkový proces.
Vyzerá to tak, že by možno nemocnici stačil poriadny informačný systém. Tie sú však drahé a nemocnice zadlžené.
Zmeny si často vôbec nevyžadujú veľké investície. Niekedy postačí len zmena organizácie, ktorá nič nestojí. Stačí, aby sa tím lekárov, ktorý sa stará o pacientov, začal medzi sebou rozprávať. V jednej americkej nemocnici bol napríklad problém, že zdravotné sestry sa menili na zmenách, no neodovzdávali si informácie o pacientoch. A taký problém je aj u nás. Stačí pritom jednoduchá tabuľa, kde sa v stĺpcoch pri každom pacientovi zaznamenajú všetky kroky pri jeho liečbe. Ak je nejaký problém, vizuálne sa to označí napríklad červenou lepkou a všetci na zmene vedia, že je nejaký problém, ktorý treba riešiť.
Sú problémy nemocníc spôsobené len zlým manažovaním, alebo je problém aj nedostatok peňazí, ktoré dostávajú od zdravotných poisťovní?
Myslíme si, že do zdravotníctva ide dosť peňazí. Nemocnice však robia chybu, že sa pozerajú len na to, aké majú príjmy od zdravotných poisťovní. Často tam však chýba pohľad, ako vnútorne fungujú a ako efektívne vynakladajú prostriedky. Zmena v zdravotníctve musí prísť od ich manažérov.
A je lepšie, ak je manažérom ekonóm alebo lekár?
Určite by mal byť manažér, samozrejme, už s nejakými skúsenosťami zo zdravotníctva. Veľakrát sa totiž stáva, že lekár nemá žiaden ekonomický background a potom nedokáže ani vidieť ekonomický rozmer fungovania nemocnice. Alebo, ak ho aj vidí, nevie nájsť riešenie, ako optimalizovať procesy.
Často sa však poukazuje na manažérov štátnych nemocníc, ktorí si môžu byť istí svojou funkciou štyri roky, do volieb. Dá sa aj za takýto čas pomôcť nemocnici?
Dá. Mnohé zmeny sa dajú spraviť pomerne rýchlo a výsledky hneď vidno. Napríklad spomínaný systém objednávania liekov. Nie je veľký problém sprehľadniť objednávanie a skladovanie liekov a zaškoliť ľudí. Sú však, samozrejme, aj procesy, ktoré sa začnú prejavovať až po roku a ktoré si hlavne vyžadujú aj zmenu postoja ľudí. Ako napríklad to, že sa chyby a problémy nebudú zametať pod koberec, ale treba ich hlásiť.
Ako vôbec nemocničný personál prijíma zmeny?
Máme bohaté skúsenosti z viacerých oblastí a platí asi univerzálne, že ľudia sa boja zmien. Berú to ako ohrozenie. Treba ich však do tohto procesu zapojiť a ukázať, že im to môže prácu uľahčiť. Lekári začnú potom aj sami chodiť s návrhmi na zlepšenie. My sa vždy pozeráme na nemocnicu z viacerých strán. Z pohľadu pacienta, ktorý chce byť v nemocnici čo najkratšie a chce sa tam cítiť ako človek. Z pohľadu lekára, ktorý by sa aj chcel viac venovať pacientom, no je zaťažovaný množstvom administratívy. A nakoniec aj z pohľadu majiteľa nemocnice, ktorý chce naplniť ekonomické ciele. Tie naše sú, aby po zmene procesov boli všetci zainteresovaní spokojní.