Žiadne kolóny na cestách, do práce v Bratislave vás odvezie aj loď. Z okolitých obcí od Šamorína až po Hainburg by to trvalo dvadsať minút. Až sem zašli sľuby kandidátov na post bratislavského župana Pavla Freša (SDKÚ-DS) a aj Daniela Krajcera (NOVA).
Frešo hovorí, že reaguje na požiadavku pridunajských obcí, ktoré sa každé ráno boria s hodinovým čakaním na cestách. Budúci rok by mala byť hotová štúdia za 20-tisíc eur, ktorá rozhodne, či je plán reálny. „Prihlásil sa nám už aj potenciálny prevádzkovateľ, ktorý má vyrátať náklady,“ dodal.
Dopravný analytik Jozef Drahovský sa obáva, že takéto volebné sľuby sú takmer nereálne. Cena lodného lístka by bola na bežnú dopravu príliš vysoká. „Čím je loď rýchlejšia, tým je aj vyššia cena prepravy a menší záujem verejnosti,“ povedal. Pripomína tiež obmedzenia, ktoré sa s lodnou dopravou spájajú. Nefungovala by pri nízkej alebo naopak vysokej hladine Dunaja či v zime.
Frešova predstava je, že by župa začala s víkendovou turistikou, ktorá by sa rozvinula do pravidelnej dopravy. Cestovať by sa malo na štandardné lístky v rámci integrovanej dopravy.
Možnosť previezť sa loďou z Bratislavy majú ľudia aj dnes, avšak iba počas letnej sezóny. Plavba vyhliadkovou loďou, ktorá pláva proti prúdu z centra do Devína, trvá 90 minút. „Rýchloloď, ktorá premáva z Bratislavy do Viedne, je síce rýchla, avšak aj drahá. Z hlavného mesta do Viedne proti prúdu dorazí za 105 minút, spiatočný lístok stojí 29 eur,“ doplnil Drahovský.
Odľahčí cesty
Krajcer má v pláne dojazd lode z okolitých obcí za 20 minút a prestup na miestnu dopravu. Odľahčia sa tak podľa neho preplnené cesty a zatraktívni aj ponuku pre turistov. Projekt už konzultoval s architektmi. „Konkrétne s architektom a urbanistom Branislavom Kaliským, ktorý je známy napríklad ako autor centra Eurovea. Neformálne som hovoril aj s niektorými pracovníkmi Štátnej plavebnej správy.“
Koľko by to stálo, neuviedol. Podľa neho však nejde o projekt, ktorý by bol pre župu významne finančne náročný. „Potrebné financie je možné ľahko usporiť na predraženej údržbe ciest v Bratislavskom kraji, ktorá je päťnásobne drahšia než v Prešovskom kraji.“
Bezplatná víkendová doprava
Na dopravu láka aj Monika Flašíková Beňová. Bratislavčanom sľubuje bezplatnú víkendovú regionálnu dopravu. Išlo by o prvý kraj, ktorý by mal takto plošne zdarma dopravu. Väčšinou sa zavádzajú len zľavy napríklad pre seniorov alebo študentov. „Zákonné to je, lebo vyšší územný celok si objednáva dopravu. Ak teda župan povie, že budú autobusy jazdiť zadarmo, tak budú. Je to vždy politická záležitosť. Otázne však je, či sú tieto sľuby aj finančne kryté,“ myslí si George Trabelssie, predseda Predstavenstva Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti, ktorá je vlastníkom žilinskej a trenčianskej SAD.
Bezplatná víkendová doprava by ukrátila rozpočet kraja o zhruba 1,2 milióna eur. Napriek tomu je Beňová presvedčená, že by to za to stálo. „Mohlo by to ísť na úkor toho, že by župan nemal taký vysoký rozpočet na svoju kanceláriu. Veľa peňazí sa stráca aj vo verejných obstarávaniach tým, že sa zadávajú napriamo objednávky vybraným firmám a že sú všetky predražené.“
Nereálne sľuby
Medzi predvolebnými sľubmi sa objavujú aj také, ktoré priamo župani nevedia splniť, respektíve závisia viac od predstaviteľov štátu ako župy. Ide napríklad o zjednotenie cestnej dane pre celé Slovensko, ktoré chce presadiť súčasný župan aj kandidát v Trnavskom kraji Tibor Mikuš. Ľudovít Kaník, ktorý chce byť novým predsedom banskobystrickej samosprávy, zase plánuje revitalizáciu povodia riek a potokov, v rámci čoho sľubuje vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest.
Podľa politológa Tomáša Koziaka sa kandidáti v každých voľbách snažia zaujať. „Je to prirodzené, ale druhá vec je, do akej miery sú tieto sľuby splniteľné. Keď to už zachádza do absurdností ako lodná MHD, to už je hra s voličmi, ktorá do normálnej demokratickej súťaže nepatrí,“ reaguje politológ Tomáš Koziak. Podľa neho je otázkou, či to voliči budú akceptovať, alebo to kandidátom spočítajú pri voľbách. „Podľa mňa kandidáti počítajú skôr s apatiou ľudí voči sľubom politikov.“
Sľuby kandidátov v Bratislavskej župe
Pavol Frešo (SDKÚ-DS)
Láka na riečnu MHD. Chce tak spojiť Bratislavu s okolitými obcami, kvôli čomu si už dal vypracovať štúdiu za 20-tisíc eur.
Daniel Krajcer (NOVA)
Tiež sľubuje lodnú dopravu z okolitých obcí hlavného mesta – od Hamuliakova, cez Bratislavu, Devín, až po Hainburg.
Monika Flašíková Beňová (Smer-SD)
Chce zaviesť bezplatnú regionálnu dopravu cez víkend. Stáť by to malo asi 1,2 milióna eur ročne.
Prečítajte si o ďalších nereálnych sľuboch
Názor: Lodná doprava? Okrajová záležitosť
Martin Matala , odborník na hromadnú dopravu, Občianske združenie MHD.sk
Podľa cestovného poriadku trvá cesta autobusom Hamuliakovo - Bratislava asi 50 minút, cez Šamorín cca. 55 minút, večer aj za 30 - 40 minút. Priamo Šamorín - Bratislava cca. 35 minút (večer len 25 minút). Vyhliadkovou loďou trvá cesta Bratislava - Čunovo 45 minút dole prúdom a 1:15 hore prúdom. Trasa Bratislava - Viedeň trvá vlakom cca. 1 hodinu, autobusom cca 1:30 hodiny. Plavba rýchlo loďou trvá cca. 1:45 hodiny, pričom maximálna rýchlosť lode je 65 km/h. Rýchly trajekt medzi Tallinnom a Helsinkami ide maximálne 50 km/h a cesta trvá 2 hodiny. Plus naloďovanie a vyloďovanie. V roku 2013 sa podarilo spustiť integrovaný dopravný systém - IDS BSK. Zatiaľ iba vrámci Bratislavy a okresu Malacky. Integrácia je len tarifná, vôbec sa nezmenili cestovne poriadky.
Frešo vychádza z toho, že projekt lodného spojenia Hamuliakovo – Hainburg sa už rieši vrámci projektu Transdanube. Realizáciu lodnej linky podmieňuje pozitívnym výsledkom štúdie uskutočniteľnosti a podporou z programu cezhraničnej spolupráce. Tento postoj je rozumný. Ak by bol projekt úspešný a lodná doprava by začala premávať, je jej zapojenie do IDS BSK logické. Ako náhradu MHD to nevidím, ale môže to byt doplnok k regionálnej doprave. Zdôrazňujem doplnok, v žiadnom prípade to nemôže byť priorita vrámci riešenia dopravy.
Krajcer zase predpokladá, ze pravidelná lodná doprava má potenciál a brzdi ju len nevybudovaná infraštruktúra. Z Hamuliakova /Čilistova do mesta za 20 minút. To je možné stihnúť iba rýchloloďou. Vyššia rýchlosť znamená vyššie náklady. Pri bežnej rýchlosti by sa zase úplne stratila výhoda voľnej cesty bez množstva áut. Navyše, ak by mala loď pendlovať po piatich zástavkách v centre Bratislavy, tak nedosiahne vysokú rýchlosť ani rýchloloď.
Ak by skutočne cesta na prvú zastávku v Bratislave trvala len 20 minút, bolo by to o 30 minút rýchlejšie ako autobusom. Lenže pozor, to je len cesta loďou. Priamo na brehu Dunaja nie je v Hamuliakove žiadny dom. Podla google maps je okraj obce 4 minúty pešo od prístaviska. Od pošty je to už 850 metrov, čiže 10 minút pešo. Aby bola lod vyťažená, musel by autobus jazdiť z obce do prístavu. Dnes nevie BSK zabezpečiť zosúladenie autobusovej dopravy so železničnou (návoz na železničné stanice, prispôsobenie cestovného poriadku autobusov ...), tak neviem ako by dokázali zapojiť ešte aj lodnú dopravu.
Takže záver: Frešov predvolebný sľub správne počíta s tým, ze výhodnosť projektu treba preskúmať a získať naň podporu. Stále je to však len okrajová záležitosť. Krajcer je veľmi optimistický, jeho plán sa zdá byť nereálny.