StoryEditor

Študovať do zahraničia utekajú najmä Slováci

01.04.2015, 13:16
Autor:
SITASITA
V roku 2012 študovalo v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre.

Za posledné roky sa na Slovensku zvýšil podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí výraznejšie než vo zvyšku Európskej únie. Aj to je jedno zo zistení, ktoré priniesla najnovšia štatistická publikácia Eurostatu o tom, ako darí plniť ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania.

Medzi ďalšie zistenia patrí, že žiaci na Slovensku nezvyknú predčasne odchádzať zo školy a patria v tomto ohľade k špičke únie. Medzi najlepšími sme aj v počte cudzích jazykov vyučovaných na školách. Agentúru SITA o tom informoval hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto.

Slováci odchádzajú hlavne do Česka

Podľa marcovej publikácie Eurostatu študuje vyše 14 percent Slovákov v zahraničí, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Autori publikácie pritom vychádzali z údajov z roku 2012.

"Najviac slovenských študentov skončí v Českej republike. Práve vďaka mladým Slovákom má Česká republika viac študujúcich cudzincov než Čechov odchádzajúcich študovať do zahraničia. Tento jav sám o sebe nie je problém, naopak, je prínosom. Problémom to začne byť, ak sa títo ľudia nemajú dôvod vrátiť domov. Predovšetkým preto, že si nemôžu nájsť adekvátne uplatnenie," uviedol Barto s tým, že trend odchodu slovenských mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa za posledných 10 rokov stupňuje a je dynamickejší než vo zvyšku Európy.

Slovensko dobre obstálo v štatistike mladých ľudí, ktorí predčasne odchádzajú zo školy. Takých bolo v roku 2013 iba 6,6 percenta, čo je blízko šesťpercentného cieľa stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 pre Slovensko a zároveň to je jedna z najnižších úrovní v EÚ. "Zaujímavé na tom je, že ani regionálne rozdiely na Slovensku nie sú veľké. Na východnom Slovensku je tento podiel 7,7 percenta, čo je porovnateľné napríklad s niektorými regiónmi východného Nemecka," hodnotí Barto.

Naša krajina patrí k špičke EÚ aj pri porovnaní podielu stredoškolákov, ktorí sa učia viac cudzích jazykov. Podľa štatistík Eurostatu z roku 2012 sa takmer všetci slovenskí stredoškoláci učia dva a viac cudzích jazykov. Otázkou je podľa Barta však kvalita tohto vzdelávania a schopnosť dorozumieť sa.

Slabé stránky nášho vzdelávania

Dáta Eurostatu ukázali aj slabé stránky nášho vzdelávania. Naše školy sú na tom horšie, ak sa pozrieme na podiel žiakov vo veku 15 rokov, ktorí dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách. Podklad pre toto porovnanie pochádza z merania PISA v roku 2012, ktoré robí OECD.

Žiakov so slabými výsledkami je u nás viac než štvrtina, čo je piaty najhorší výsledok v EÚ. Za nami je Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko.

"Najhoršie na tomto výsledku z roku 2012 je, že naši žiaci sa zhoršujú. Oproti roku 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil o viac než sedem percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil. Je fakt, že podobný rast slabých žiakov zaznamenali aj vo Švédsku, Fínsku a Holandsku, kde súčasne klesol aj podiel výborných žiakov. Tieto štáty však majú iné podmienky a tento vývoj sa pravdepodobne dá vysvetliť rastom podielu mladých ľudí s inými kultúrnymi a hodnotovými tradíciami v týchto štátoch. Sú však štáty, kde sa darilo výsledky zlepšovať, dobrým príkladom je Poľsko, Brazília a Nemecko. Ich skúsenosť je, že lepšie výsledky sa dosahujú znižovaním podielu slabých žiakov a nezáleží na bohatstve krajiny, kultúre či geografii," dodal Barto.

Zlepšenie výsledkov je podľa neho možné bez nutnosti narúšať rovnosť v prístupe k vzdelaniu, pričom sa popri tom darilo aj zvýšiť podiel žiakov s výbornými výsledkami.

Slovensko zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov. V roku 2013 to bolo 27 percent populácie, čo je ešte ďaleko od 40-percentného cieľa stratégie Európa 2020. Za posledných desať rokov došlo podľa Barta k výraznému kvantitatívnemu zlepšeniu, keďže vtedy to bolo o niečo viac ako 14 percent populácie. V Európe sú však štáty, ktoré majú už dnes v tejto vekovej skupine väčšinu vysokoškolsky vzdelanú. Napríklad Luxembursko, Írsko, Litva alebo Cyprus.

Slovensko zaostáva aj vo výške verejných výdavkov na vzdelávanie. V roku 2011 to bolo len 4,1 percenta HDP, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ. Menej dávali už len Bulhari a Rumuni. "Vyššie a súčasne efektívne investície do vzdelávania, predovšetkým na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej krajiny," dodáva na záver Barto.


 

01 - Modified: 2007-04-29 11:48:22 - Feat.: 0 - Title: Tomanová: Vláda v návrhu novely ZP neustúpila, len prijala jednu z alternatív
01 - Modified: 2022-12-02 06:27:52 - Feat.: - Title: V Rusku do platnosti vstúpil zákon s rozšírenou definíciou zahraničného agenta, umožní stíhanie kritikov 02 - Modified: 2022-11-30 08:40:07 - Feat.: - Title: Exminister Gröhling hovorí v parlamente o problémoch v školstve 03 - Modified: 2022-11-28 23:00:00 - Feat.: - Title: Semafor plánu obnovy ukazuje červenú a oranžovú. Stovky miliónov eur pre školy sú v ohrození 04 - Modified: 2022-11-27 12:12:28 - Feat.: - Title: Minister školstva: Viem si predstaviť spojenie UK s STU v Bratislave do jedného celku 05 - Modified: 2022-11-24 23:00:00 - Feat.: - Title: Obedy v školách budú pestrejšie a kvalitnejšie, no drahšie. Jedálne sa obávajú, že prídu o stravníkov
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
03. december 2022 03:54