Vo veku 96 rokov zomrel bývalý vysoký predstaviteľ KSČ Vasiľ Biľak. Pre viaceré médiá to potvrdil jeho zať, bývalý predseda porevolučnej Komunistickej strany, Jozef Ševc. Vasiľ Biľak bol od 50. rokov opakovane členom Ústredného výboru KSS a KSČ.
Patril k hlavným normalizátorom režimu po roku 1968 a k podporovateľom vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Bývalý prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Vasiľ Biľak bol stíhaný za pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Špeciálna prokuratúra však ešte v roku 2011 rozhodla, že trestné stíhanie preruší, pretože nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Česka.
Biľak mal podľa obvinenia list pre Brežneva odovzdať v Bratislave niekoľko dní pred inváziou. V liste konzervatívne komunistické špičky žiadali o pomoc pri potláčaní odporu pravicových síl „všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii". Biľak všetkých spoluautorov výrazne prežil. Drahomír Kolder, Alois Indra, Oldřich Švestka a Antonín Kapek zomreli v rokoch 1972-1990.
Médiá v minulých rokoch priniesli správu, že Brežnev prevzal pozývací list 3. augusta 1968 v Bratislave. Teda krátko po rokovaní - pre sovietsku stranu neúspešnom - s československými predstaviteľmi v Čiernej nad Tisou. Na ňom Sovieti naliehali, aby sa KSČ vrátila do Moskvu poslúchajúcej línie.
|
Pozývací list ..."V tejto ťažkej situácii sa obraciame na vás, sovietskej komunistami, vedúcich predstaviteľov KSSZ a ZSSR, s prosbou o poskytnutie účinnej podpory a pomoci všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii. Jedine s vašou pomocou možno dostať ČSSR z hroziaceho nebezpečenstva kontrarevolúcie"... |
Tajný list objavil 15. júla 1992 šéf Štátneho archívu Ruskej federácie Rudolf Pijocha. Podľa serveru Totalita.cz bol list v zapečatenej obálke s dátumom 25.9.1968 a na obálke bol vlastnoručný text vtedajšieho vedúceho všeobecného oddelenia ÚV KSSZ a neskoršieho generálneho tajomníka Černenka: "Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať. Konstantin Černenko."
Nikdy neľutoval
Vasil Bilak svoje činy z roku 1968 a po ňom pokladal za správne. "Neľutujem cestu, po ktorej som kráčal," zhrnul napríklad svoje pocity pri svojich 85. narodeninách. Do svojej smrti nepochyboval, že celý život konal v najlepšom záujme Československa a jeho ľudu. Biľak popieral ako to, že by list Brežnevovi v Bratislave osobne odovzdal, tak autentickosť svojho podpisu pod listom.
Kvôli pozvaniu vojsk a potlačeniu reformného hnutia na konci 60. rokov čelil Biľak po páde komunistického režimu ostrej kritike aj žalobám. Všetkým obvineniam, okrem iného z vlastizrady, z trestných činov patriacich pod zákon na ochranu mieru, rovnako ako zo závažných hospodárskych deliktov, sa mu podarilo uniknúť. Podľa Biľakova názoru právom - bol vraj prenasledovaný predovšetkým za svoje politické názory.
Z krajčíra vrcholným politikom
Vasiľ Biľak sa narodil v obci Krajná Bystrá na východnom Slovensku. Vyučil sa za krajčíra a remeslu sa venoval až do roku 1949. O päť rokov neskôr už bol zvolený do Slovenskej národnej rady, od roku 1954 bol až do revolúcie členom Ústredného výboru KSČ.
Biľak od začiatku podporoval augustovú sovietsku intervenciu. On ani nikto iný zo spoluautorov pozývacieho listu nebol za akt vlastizrady odsúdený. V januári 2011 špeciálna prokuratúra v Bratislave rozhodla o prerušení trestného stíhania Biľaka pre údajnú nemožnosť zohnať viac svedkov z Česka .
Zdravotný stav Vasiľa Biľaka bol dlhodobo vážny, žil uzavretý pred okolitým svetom v bratislavskej vile pod Slavínom.
Vasiľ Biľak na zjazde komunistickej strany v roku 1971