Na čom pracujete po odchode z parlamentu? Venujete sa naplno strane alebo sa aktívne venujete aj advokácii a výučbe na Trnavskej univerzite?

Vediem katedru na právnickej fakulte. Mal som šťastie na dobrý tím spolupracovníkov, ktorí ma odbremeňujú od administratívy a ja sa môžem venovať konceptu vývoja katedry a výchove mladých ľudí, reprodukcii kultúrneho kódu v akademickom prostredí. Sám som mal veľmi dobrého učiteľa, bývalého vedúceho katedry, od ktorého som získal kód stavovskej cti kantora a ten sa snažím šíriť ďalej. A dobieha mi ešte dosť vecí v advokátskej kancelárii, čiže tomu ešte venujem pozornosť.

Zvýšil sa záujem klientov o vaše advokátske služby po tom, čo ste získali 400-tisíc hlasov v prezidentských voľbách?

Nie. Mám rozbehnuté veci z minulosti, ktoré musím dokončiť, ale keď je nejaký nový klient, tak potom väčšinou bezplatne.

Mohli by ste uviesť nejaký príklad?

Mali sme mladú rodinu z východného Slovenska, ktorá v dražbe prišla o nehnuteľnosť, pričom tá dražba bola nezákonná. To sa nám podarilo zvrátiť. Alebo pán zo Záhoria mal dopravnú nehodu, policajti na mieste uznali, že to bola vina druhého vodiča, ale postupne sa to všelijakými pokútnymi cestami zvrátilo tak, že vina bola pripísaná jemu. Podarilo sa nám uspieť na Najvyššom súde a zachrániť päťtisíc eur človeku, ktorý žil zo 400 eur mesačne.

Ako sa to dá stíhať? Súbežne ste pôsobili ako poslanec, učili na univerzite, viedli advokátsku kanceláriu, pro bono robíte pre ľudí a svoj čas sa snažíte venovať aj rodine, keďže sa prezentujete ako rodinne založený politik...

S dvomi malými deťmi sa tak nemusíte prezentovať, ale je samozrejmé, že s deťmi i ženou chcete byť. No ono sa to dá zvládať – s istou ujmou na fyzickom a mentálnom stave. Za uplynulý rok som ošedivel, preto musíte mať aj spôsob, ako napätie vypustiť. Pre mňa je to šport. Teraz mám dobré obdobie – štyrikrát do týždňa športujem a to ma nabíja energiou. Ale mnohé zo svojich aktivít som musel významne redukovať – utlmujem napríklad advokátsku prax.

V radoch Siete je veľa ľudí, ktorí majú už teraz volenú funkciu, sú tam starostovia, primátori a zrejme sa so Sieťou budú uchádzať o kreslá v parlamente. Aký máte v Sieti názor na dvojité funkcie?

V stanovách máme zakotvené, že z verejných zdrojov smie mať ktokoľvek z nás nárok len na jeden plat. Praktickú komunálnu skúsenosť však považujeme za veľmi dôležitú aj vo veľkej politike, čiže odmietame premisu, že ten, kto funguje ako starosta, nemá čo hľadať vo veľkom parlamente.

Zhruba dva roky ste mali popri poslaneckom mandáte a advokácii aj dva stopercentné úväzky na vysokých školách. Učili ste na Paneurópskej vysokej škole aj na Trnavskej univerzite. Je to podľa vás v poriadku?

Máte faktografickú nepresnosť v otázke, pretože som nemal dva stopercentné úväzky. Bol som vždy garantom len na jednej vysokej škole, nebol som lietajúci profesor, ktorý garantuje viac odborov na viacerých školách, to nikdy nie. A práve preto, že som mal pocit, že to nie je úplne zodpovedné, som z Paneurópskej vysokej školy asi po roku odišiel a venoval sa naplno svojej trnavskej alma mater.

Vychádzam zo štátneho registra vysokoškolských zamestnancov – ten uvádza, že v rokoch 2010 až 2012 ste mali dva plné úväzky.

Na jeseň 2010 som nastupoval na Paneurópsku vysokú školu, aby som tam rozbehol program európskeho práva a v roku 2012 som odišiel, pretože som to nepovažoval za únosné z kapacitných dôvodov – keď niečo robím, chcem to robiť naplno a svedomito, a tam to už nebolo možné.

Prečo ste potom v roku 2013 opäť vzali na jeden semester úväzok na Paneurópskej vysokej škole? Opäť citujem register.

Mal som rozbehnuté vedenie diplomových a dizertačných prác a keby som tým ľuďom povedal, že ma to už nezaujíma, tak ich robota ostane visieť vo vzduchu. Bolo by to voči tým ľuďom nefér.

Vaša publikácia sa dá nájsť aj v registri Právnickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni. Pôsobili ste aj tam?

Vydal som v plzenskom vydavateľstve jednu vedeckú publikáciu, ale v Plzni som bol naposledy v roku 1988. Moju prvú publikáciu som napísal v angličtine a vydal v americkom vydavateľstve, ale tiež som vNewYorku neučil.

Ak to zhrnieme, na univerzitnej pôde utlmujete aktivity alebo vychovávate nástupcov, tak isto v advokátskej kancelárii neberiete nové prípady. Počítate vôbec s možnosťou, že Sieť by sa do parlamentu nedostala?

Nie.

Ako vnímate preferencie Siete, ktoré v súčasnosti oscilujú okolo jedenástich percent?

Toto vybavíme veľmi rýchlo. Je pred voľbami a situácia vyzerá rovnako zle ako vyzerala ešte tri mesiace pred prezidentskými voľbami. V marci 2016 bude vyzerať podobne, ako vyzerala v apríli minulého roku po víťazstve Andreja Kisku. Pravdepodobnosť, že výsledok Smeru a náš výsledok budú začínať dvojkou, je podľa mňa jedna k jednej.

Čiže počítate s výsledkom nad dvadsať percent?

Považujem za otvorenú pravdepodobnosť, že Smer pôjde pod tridsať a my pôjdeme nad dvadsať percent. Je to jedna k jednej.

Nuž, Smer má dlhodobo stabilných 35 percent. Čo vás vedie k tomu, že sa zrazu prudko prepadne?

Skúsenosť a intuícia.

Skúsenosť? Mohli by ste povedať nejakú paralelu z histórie?

Vo všetkých mechanizmoch, vo všetkých živých organizmoch, sú prirodzené cykly. Aj politika je živý organizmus, ktorého sa prirodzené cykly tiež týkajú. Dopyt po generačnej obnove vo verejnej službe je na Slovensku veľmi výrazný a akokoľvek sa Smer bude snažiť promovať svoje nové tváre, tak v pozadí ostávajú stále tí istí ľudia. Myslím si, že ľudia to vnímajú.

Čiže počítate s opozeranosťou Smeru?

Počítam a predpokladám, že voľby prilákajú väčší počet ľudí ako v minulosti. Vtedy sa pohnú aj tie percentuálne pomery. Vo voľbách pri 65-percentnej účasti vyzerá milión voličov úplne inak ako pri 55-percentnej účasti.

Nerozumiem vašej empírii. Tvrdíte, že Smer nemusí zostavovať vládu, ale nemáme tu žiaden príklad toho, že by dominantné strany zrazu prepadli vo voľbách. Vždy to boli tí druhí, tretí, štvrtí, ktorí sa spojili a dokázali zostaviť vládu, hoci líder získal mohutný podiel hlasov.

Máte úplnú pravdu. Pravica si úplne odvykla, že by mohla vyhrávať voľby, spoliehala sa na to, že možno sa len niečo „ulepí“. Ja nehovorím, že sa nám to podarí už budúci rok, hoci by som tomu bol veľmi rád. Ja sa budem usilovať o to, aby Sieť bola schopná vyhrávať voľby a musíme do toho vložiť veľa času, úsilia, výjazdov, stretnutí a podaní si rúk. Musíme sa o to aspoň pokúsiť.

Snímka: HN/Pavol Funtál

Smer je etablovaná strana. Kde vidíte jej hlinené nohy, okrem toho, že sú opozeraní?

Necítim potrebu sa nimi špeciálne zaoberať. Mne intuícia hovorí, že vôbec nie je dopredu rozhodnuté, že Smer bude zostavovať vládu v 2016 a nejdem do zvyšného roka pred voľbami v porazeneckej nálade s tým, že sa len chceme nejako s odretými ušami dostať dnu. Nech to dopadne akokoľvek, idem do toho s ambíciou vypýtať si od ľudí poverenie zostaviť vládu a aby bola pevná a súdržná, aby sa základné veci začali diať úplne inak. Myslím, že je to jedna k jednej.

Otázka na preferencie mala aj iný rozmer. Ako vnímate prepad preferencií Siete z 15 – 17 percent na súčasných 10 – 11 percent po kauze Matovičovej nahrávky? Žltá karta od voličov?

Ako výzvu, nie ako dôvod na paniku alebo hádzanie flinty do žita. Naopak – musíme zvýšiť tempo, čaká nás kopec roboty.

Takže si myslíte, že vám to voliči odpustili?

Pravdu povediac, vôbec nemám čas na to, na čo máte čas vy, a čo je vlastne aj podstatou vašej práce – analyzovať a dávať si dokopy súvislosti z pohybu preferencií. Mojou úlohou je na zelenej lúke postaviť veľkú novú vec a potiahnuť ľudí. A to si vyžaduje veľa energie a času. Nájsť ľudí, dať im priestor, tlačiť ich hore a viesť ich napríklad v programovej robote. V tejto chvíli je toto moje poslanie. Na seba a na analýzy toho, že čo si kto o mne myslí, na to naozaj nemám čas a ani motiváciu.

Nie je dôležité počúvať ľudí, ako reagujú?

Samozrejme, že je. My sme si to vyhodnotili tak, že už dlhé mesiace robíme vyslovene vecnú oponentúru súčasnej vláde. A smerom vpravo, akokoľvek veľa sebazaprenia si to niekedy vyžaduje, neposielame žiadnu kritiku ani provokácie. Pretože to je poslanie najsilnejšieho – nepáliť mosty, neprehlbovať zákopy a vytvárať aspoň mentálny priestor pre budúcu dohodu. Vo svojich dobrých časoch to robila SDKÚ a dnes sme povinní takto konať my a ľudia to začínajú registrovať. Sme presvedčení, že práve to dá Slovensku nádej na skutočný pohyb dopredu a zmenu pomerov. Vnímam ako svoju povinnosť nedávať nikomu žlté ani červené karty, neosopovať sa na kolegov napravo a som pripravený rozprávať sa aj s ľuďmi, ktorí ma tu rok ohovárajú, pretože som sa zbavil posledných zvyškov „ješitnosti“ a mojím najvyšším cieľom je prenastavenie súčasného systému, aby začal viac a efektívnejšie slúžiť ľuďom, ktorí tu žijú. Pre tento cieľ musíte obetovať aj zo svojho osobného pohodlia. Vyžaduje si to sebazaprenie a ja som na to pripravený. Myslím si, že to mám urobiť a toto presvedčenie ma vedie.

Myslíte, že by ste dokázali vo vláde fungovať aj povedzme s Igorom Matovičom?

Vo voľbách rozdávajú karty voliči. Keď sa ma pýtal vysokopostavený štátny funkcionár, že či mám alebo nemám voči niekomu napravo výhradu vo svedomí, povedal som, že nie. Práve preto, že mojou motiváciou je naplnenie cieľa. A ten, ak to mám povedať nahrubo, je vymeniť Smer. Na druhej strane, akékoľvek spojenectvá musia mať vnútornú logiku, inak je to podraz na voličoch, nevydržia ani rok. Nevyhnutným predpokladom novej vlády je jej pevnosť a vnútorná súdržnosť. To budeme vedieť na Medzinárodný deň žien v roku 2016.

Máme tu poučenie z volieb 2010, keď sa možno priveľa strán dalo dokopy. Máte predstavu, či by to mali byť najviac traja či štyria partneri?

Necítim sa v polohe, že by som mal špekulovať, koľko partnerov mať a nad tým, ako voliči rozdajú karty. Budeme sa snažiť o to, aby sme dostali poverenie vymeniť Smer a zostaviť vládu. Naše úsilie o toto poverenie oprieme o program a o ľudí, ktorí ho budú zastrešovať. Už dnes sa začali podieľať na jeho príprave. Z výraznej miery vychádza z toho, aby sme urobili v štáte poriadok, aby bol štát užívateľsky priateľský ku svojim občanom.

Nebojíte sa toho, že keď Smer vyhrá voľby, prehovorí na spoluprácu KDH prípadne SNS?

O tom, koľko hlasov dostane Smer, je dnes predčasné hovoriť. Za ostatných asi desať rokov sa zakaždým šíri panika, skepsa a zúfalstvo, že to tu Smer „celé zvalcuje a je mi to v háji a už sa s tým nič nedá robiť“. Ja na takúto paniku nevidím dôvod. Za rok sa dá veľa urobiť, stretnúť sa s mnohými ľuďmi, vysvetliť im veci, dať ponuku, ktorá bude zrozumiteľná. Vôbec nepovažujem za dejinnú nevyhnutnosť, že vládu v roku 2016 bude zostavovať Smer. Čo sa týka KDH a SNS, tak osud každej politickej strany je v rukách jej vedenia a jej základne.

Povedali ste, že vysokopostavený štátny funkcionár sa vás pýtal na výhrady voči pravici. Pochopil som to tak, že je to človek zo Smeru, pretože iná strana v exekutíve nie je, ak neberieme v úvahy pána Jasovského z HZDS...

Je to človek v politike, nemusí byť nevyhnutne ani občan Slovenskej republiky. Bol to krátky a náhodný rozhovor.

Čiže nebol zo Smeru?

Nie, nemám s ľuďmi zo Smeru žiadnu komunikáciu. Už ani s ľuďmi, s ktorými som sa v parlamente vídal, sa už nestretávam. To bolo len na ilustráciu toho, že žiadnu „výhradu vo svedomí“ voči nikomu nemám, ak spolupráca s ním má byť účinným nástrojom na realizáciu cieľa. A tým je vymeniť vládu, ktorá podstatne viac než bežným ľuďom slúži tým najväčším a najsilnejším.

Na chvíľu som zauvažoval nad tým, či nepripúšťate aj koalíciu so Smerom. Za akých okolností by to bolo pre Sieť prijateľné?

Môžem sa spýtať, čo vás viedlo k tejto úvahe?

Striedajú sa tu pravicové a ľavicové vlády a Slovensko tým dosť trpí. Po výmene garnitúry sa prepriaha, vymieňajú sa ľudia na mnohých politických poschodiach, pravicové riešenia sú diametrálne odlišné od ľavicových... Vy sa profilujete ako pragmatický človek, ktorý nedá na osobné útoky a ide za cieľom. Možno by teda pre vás bola koalícia so Smerom prijateľná, ak by znamenala kompromis medzi pravicou a ľavicou a tým aj kontinuitu, stabilitu zmien. Aby sa Slovensko neposúvalo ďalej v „skokoch“.

Dobre hovoríte a je to skoro úplne presne to, čo je aj v programe Alfa, že začíname každé štyri roky z bodu nula. Píšu sa čierne knihy, desaťtisíc ľudí si zbalí stoly v hlavnom meste a ďalších desaťtisíc z regiónov ich už stojí pripravených s aktovkami na železničnej stanici. Smer však nedáva žiadnu záruku, že je ochotný podieľať sa na skutočnej zmene pomerov. Systém tak, ako je teraz nastavený, mu vyhovuje. Dichotómia pravica – ľavica ani na Slovensku dnes neplní svoj účel. My sme sa nikdy neupli na to, že sme líder pravice, ale os slovenskej politiky je dnes úplne inde. Na jednej strane sú ľudia, pre ktorých je politika nástrojom v horšom prípade osobného prospechu a v tom menej zlom zdrojom živobytia, na ktoré sú zvyknutí. Na druhej strane sú ľudia, ktorí majú ambíciu, čo spája mňa s Mirom Beblavým, Katkou Macháčkovou a Andrejom Hrnčiarom, nechať vo verejnom priestore za sebou nejakú stopu. Povedať si po 10 až 15 rokoch, že to bola strašne ťažká jazda, šli sme hore aj dole, ale toto dielo sme vykonali a ľudia z neho majú úžitok. Že sme napríklad legislatívne zrušili veľké renty pre „kapitánov priemyslu“ alebo zásadne sprehľadnili prístup k verejným službám. To je podstata mojej motivácie a to je tá deliaca os. Ja vidím vnútorne, ideovo aj energeticky amortizovanú skupinu ľudí, ktorí sú tam dnes hlavne zo zvyku, a potom ľudí, ktorí majú autentickú ambíciu.

Lenže najväčšiu šancu presadiť zmeny máte práve v koalícii so silnou stranou. Čo vylučuje Smer, aby ste sa s nimi dali dokopy?

Skúsenosť. Pred tromi rokmi dostali tento štát do vienka, mali najväčšiu možnosť niečo zásadné urobiť. Najväčšiu, akú kedy kto v moderných dejinách Slovenska mal. Ako s ňou naložili? Veľmi slabo. Veci, ktoré mohli urobiť, lebo sa nemuseli báť ani straty popularity ani žiadnej vonkajšej či vnútornej hrozby, neurobili, lebo im je to cudzie. Moja skúsenosť je taká, že im ten neprehľadný „labyrintózny“ systém vyhovuje. Ja ho chcem zmeniť, lebo v labyrinte a stojatých zatuchnutých vodách sa darí ľuďom, ktorí nemajú najlepšie úmysly.

Podľa prieskumu, ktorý vyšiel tento týždeň, ľudia očakávajú, že pravica sa spojí. Keďže ťahá za kratší koniec, nebolo by dobré vopred povedať, s kým budete spolupracovať, a povedať ľudom: dajte nám hlasy, lebo my sa spojíme? Akási SDK?

Ešte raz: nepovažujem za deliacu os slovenskej politiky delenie na pravicu a ľavicu, ale na ľudí, ktorí sú tam preto, že chcú niečo robiť, a tých druhých. Politická generácia, ktorá v 90. rokoch začínala, je ideovo a energeticky vyčerpaná. Prišiel čas, keď potrebujeme okysličenie organizmu.

V našom prípade to nie sú slová, ale činy. V prípade komunálnych volieb sme sa vzdali našich kandidátov v prospech zvyšných pravicových strán v Bratislave, Prešove, Košiciach. Niekde to rozhodlo o víťazstve ako v Prešove, v Košiciach to nevyšlo a v Bratislave to pomohlo tomu, že vyhral stredopravý kandidát, respektíve súper vládneho kandidáta. Dovolil som si naznačiť, že v Žiline sú všetci zomknutí za stredopravým kandidátom Barčíkom s výnimkou podpredsedu KDH Belinského, ktorý má nádej na jednociferný výsledok. Keby aj KDH prejavilo ochotu spolupracovať na porážke vládneho kandidáta. Dopadlo to tak, že vo svojom predvolebnom vystúpení podpredseda KDH povedal, že ak by nekandidoval, podporí Igora Chomu. Ani pol slova o tom nebolo v novinách a nás sa pýtajú, s kým sa chceme spojiť. Je veľmi zložité dohadovať sa s ľuďmi, o ktorých viete, že túžia byť pri tom, bez ohľadu na to s kým. Toto je téma na ôsmy marec 2016.

Vediete dnes aspoň neformálne rokovania o tom, ako by mala vyzerať budúca fúzia alebo spolupráca pravice?

Ak by som tieto rokovania viedol, neoslaboval by som ich tým, že by som vás o nich teraz informoval.

Skôr o mechanizme.

Nebudem to nijako rozvádzať.

Povedzte mi ideálnu predstavu, ako by to malo pred voľbami vyzerať na pravej strane politického spektra.

Napravo od stredu to z povahy veci nemôže byť jediná strana. Spojenectvá musia mať vnútornú logiku, musí tam byť spoločný ideový fundament. Že si o štáte a o vesmíre musíme myslieť niečo podobné. Moja predstava je, že sa takéto partie dajú dokopy.

Buďme konkrétni. Kde vidíte tie zoskupenia na pravej strane spektra?

Z hľadiska integrácie je logické zoskupenie strán SaS a SKOK, ktoré majú podobný ideový základ, ďalej KDH a OĽaNO sú podobne ideovo založené a do tretice Nova, SDKÚ, Alojz Hlina a Sieť majú podobný pohľad na svet a spoločnosť.

Máte už aj nejakú stratégiu spájania v rámci tohto štvorlístka?

Nie, len som spontánne odpovedal na otázku, nijako to vnútri nepreberáme. Naša stratégia je príprava programu, zrozumiteľnej ponuky pre ľudí a výchova talentov v regiónoch.

Čo bude podľa vás hlavná téma parlamentných volieb?

Závisí to od mnohých faktorov, za rok sa môže udiať veľa vecí. Nevieme, čo sa stane na území nášho najväčšieho suseda, predsa Putin je naďalej pre každého záhadou, na jar sú v Británii veľké voľby, ktoré môžu, ale nemusia naštartovať Brexit, v Španielsku sú voľby, v ktorých môže vyhrať radikálny Podemos, čo tiež môže spustiť dominový efekt a ohroziť eurozónu, Taliani zápasia s obrovským štrukturálnym dlhom, na sile rastie džihádizmus. To všetko sú premenné, ktorých výsledok je ťažké predpovedať a budú určovať témy verejnej debaty.

To sú zahraničné témy, obyvateľov Slovenska zrejme zaujímajú skôr domáce problémy...

To, čo sa udeje v eurozóne, bude mať na náš hospodársky rast, zamestnanosť, na životnú úroveň bezprostredný vplyv. Gréci poslali eurozóne plán, ktorý na druhý deň porušili – zrušili prebiehajúcu privatizáciu v energetickom priemysle, hoci v pláne sľúbili, že prebiehajúce privatizácie rušiť nebudú. O štyri mesiace opäť budeme riešiť účasť Grécka v eurozóne. A ja si myslím, že ten čas treba využiť na prípravu riadeného odchodu Grécka zo systému spoločnej meny.

Ľudia, voliči vám na stretnutiach hovoria, že ich trápi Grécko a jeho zotrvanie v eurozóne?

Prečo by sa to malo vylučovať? Ako človek s ambíciou získať poverenie na zostavenie vlády mám, prirodzene, vôľu povedať svoj názor na to, čo bude so slovenskými peniazmi. Zloženie a fungovanie eurozóny je kľúčová ekonomická záležitosť a je to aj téma, ktorá ľudí zaujíma, pretože oni sa na tie grécke dlhy zbierajú. Dávajú štátu čoraz viac peňazí a dostávajú od neho čoraz menej a s tým súvisia ich každodenné problémy. Ale, samozrejme, našou primárnou ambíciou je zjednodušiť a sprehľadniť fungovanie štátu voči ľuďom a prístup ľudí k verejným službám. Podnikateľom, dôchodcom, študentom, rodičom – všetkým, čo tu žijú. Verejné služby sú nespoľahlivé a ťažko dostupné.

Môžete povedať dva konkrétne príklady, ako to chcete zmeniť?

Chceme zaviesť rodičovské konto, ktoré zásadne zjednoduší rodičom prístup k pomoci od štátu bez toho, aby to znamenalo pre štát zásadné finančné dôsledky. Druhým príkladom je zásadné zníženie byrokracie pre malé a stredné podniky, ktorý predstavíme neskôr.

Pre začiatkom rozhovoru ste spomínali, že musíte so stranou prekonávať prekážky. Aké prekážky ste mali na mysli?

Budujeme stranu na zelenej lúke, takže sú to organické prekážky, ktoré pozná každá nová strana. Napríklad talenty, s ktorými máte dobré vzťahy, sú opatrné pri vstupe do verejnej služby. Je zložité sa s vecnými témami dostať do médií, pretože mediálne prostredie preferuje komunikáciu konfliktu a problému. Často v regiónoch narážame na výhrady ľudí, že nás nie je počuť a vidieť. A stalo sa to napríklad aj dva týždne po tom, ako sme otvorili tému predraženého obchvatu Bratislavy. Otvorili sme tému ochrany živnostníkov, dodávateľov Váhostavu, prišli sme so zásadnými zmenami dôchodkového systému, ale nebolo to spojené s krvou ani so sexom, takže mediálna expozícia týchto tém je veľmi obmedzená. Navyše dvaja najvyšší predstavitelia Siete sa vzdali poslaneckého mandátu. Tiež by som vedel hrmieť z tribúnky v snemovni, ale nemôžem. Fungujeme v úspornom režime, z peňazí, ktoré sme si požičali z banky, takže si nemôžeme dovoliť to, čo iné strany, ktoré majú peniaze aj z iných zdrojov. Tých prekážok je veľa, ale ja sa nesťažujem. Vedel som o nich, keď som stranu zakladal, hoci som si nemyslel, že ich bude tak veľa. Ideme do kopca, proti vetru, ale tak to má byť.

Keď sme pri tej zelenej lúke, tento rozhovor prebieha v pekných moderných priestoroch bratislavského sídla strany, v novostavbe. Koľko platíte za nájom?

Kancelár strany to vie presne, ja sa, samozrejme, nemôžem starať o to, koľko platíme. Ale je to bežná cena, ktorá je za túto výmeru na úrovni niekoľko tisíc eur mesačne.

Platíte to z úveru 800-tisíc eur, ktoré ste si vzali z Fio banky?

Áno. Plus máme nejaké drobné dary a členské. Máme najvyššie členské zo všetkých politických strán.

Koľko je členské a koľko máte členov?

Máme 1300 až 1400 členov, rastie to tempom niekoľko desiatok týždenne. Členské máme odstupňované, poslanec platí 500 eur ročne, starostovia a komunálni poslanci menej, ale aj v stovkách eur a ostatní minimálne 50 eur ročne.

Z čoho budete financovať kampaň?

Predpokladám, že na kampaň si budeme musieť opäť požičať.

S akým rozpočtom počítate?

To je vec kancelára, aby prišiel s návrhom, ale mal by byť dôstojný. Koľko sa nám podarí požičať, s tým budeme musieť robiť.

Okolo milión eur?

To by malo byť základné minimum. Ak chceme skutočne zabojovať, a to chceme, tak toľko budeme určite potrebovať.

Asi budete musieť kampaňovať celý čas až do volieb, zrejme to nebude dvoj-alebo trojmesačná kampaň...

Tým, že nie sme bratislavská strana, ale máme silné zastúpenie v regiónoch a ja veľa cestujem po Slovensku, voľný víkend som nemal od Vianoc, tak to bude také organické. Nuž, je to robota.

Kedy predstavíte nové tváre, ktoré ste sľubovali?

Nové tváre sú vo vedení 12 pracovných skupín a vo vedení miestnych buniek. Sú to ľudia so silným odborným zázemím, je medzi nimi aj päť žien. Sú to programoví lídri, ktorí majú na starosti jednotlivé rezorty. Asi ste zachytili mladého makroekonóma Roba Auxta, výbornú prácu odvádzajú Vlado Bilčík v zahraničnej politike, energetik Roman Brecely či Alena Bašistová, ktorá má na starosti sociálny rozvoj a ochranu. Darí sa našim talentom v regiónoch – Martin Kapitulík vedie silnú partiu v žilinskom parlamente, Miro Špak sa stáva nespochybniteľným lídrom opozície v košickom sneme, Dominika Tekeliová sa vynikajúco chytila v Nitre alebo Igor Janckulík na Orave. Poviem vám príhodu z plesu Siete. Jeden náš priaznivec, úspešný podnikateľ, mi na plese povedal, že on by chcel vidieť niekoho známeho, napríklad ako je herec Robo Roth. Robo je môj kamarát a som jeho veľký fanúšik a rešpektujem jeho prácu. Ale my chceme prekopať systém fungovania verejných služieb a vzťah štátu k občanovi a nie skladať celebritný dream-team.