Zločiny musia byť vyšetrené. Bohužiaľ, nestalo sa to. A keď sa tak nestane, právny štát prestáva byť právnym štátom, vraví Lehký pre HN.

Bol Vasil Biľak najbližšie k odsúdeniu za to, čo spravil?
Samozrejme. Napríklad listinné dôkazy ako zlatý list sú evidentné. Jeho politické postavenie v štáte či postavenie v politickom aparáte. Podľa môjho názoru ho nemožno zbaviť zodpovednosti za to, čo sa stalo, teda narušenie suverenity štátu. Podľa dnešných právnych noriem, ktoré používajú aj medzinárodné tribunály, je vina evidentná. A pre takých vysokých činiteľov ako Vasil Biľak neplatia výhovorky. Jednoducho z jeho postavenia vyplývala, že jeho zodpovednosť existovala.

Kde sa stala chyba, že nikdy nebol odsúdený?
Bolo ho treba stíhať hneď, teda po roku 1990, a nie neskôr. Potom, z toho pohľadu, prišlo nešťastné rozdelenie Česko-Slovenska. Slovenská a Česká republika totiž nesú všetky záväzky bývalého Česko-Slovenska.

A prečo teda nedošlo k odsúdeniu?
Bohužiaľ, zo slovenskej strany došlo k obštrukciám a prieťahom. Pamätám si, ako prebiehalo vypočúvanie v Bratislave. Bolo smiešne. Slovenský vyšetrovateľ všetko zahrával do autu a keď Biľak prišiel na „Februárku“, tak správanie bývalého personálu voči nemu bolo také, ako keby mal nastúpiť späť do funkcie a my sa mu ideme ospravedlňovať. Za tieto činy nás však nič neospravedlňuje. Slovensko a Česko sú právnymi štátmi a pre právny štát platí, že činy musia byť vyšetrené. Bohužiaľ, toto sa nestalo, čo je smutné. Keď sa činy neodsúdia, tak právny štát prestáva byť právnym štátom.

Môže sa nám to v budúcnosti vypomstiť?
Áno, môže. Totiž, teraz nejde o hru minulosti, ale je to hra o prítomnosti a budúcnosti. Zločiny komunizmu stále niekto spochybňuje. Tento náš postoj je dôležitý aj pre budovanie svedomia občanov štátu.

Zločiny nacizmu sa však vyšetrili.
Áno, a dnes vidíme, že o týchto zločinoch nikto nepochybuje. A ak nebodaj áno, tak nesie trestnoprávnu zodpovednosť. Zločiny komunizmu boli tiež zločiny proti ľudskosti.