„Fico do basy!“„My sme tu doma!“ A následne hymna. Takmer päťtisícový dav pred slovenským parlamentom postavil v utorok Bratislavu do pozoru. Hlavné mesto zažilo v poradí už tretí protest proti korupcii v zdravotníctve. Aj keď Slováci podľa analytikov vnímajú úplatkárstvo dlhodobo, do ulíc vychádzajú postupne. A nie sú v tom sami. Zatiaľ čo pred takmer polstoročím v Československu vypukla Pražská jar, dnes je tu „stredoeurópska jeseň“. Minulý týždeň protestovalo niekoľko tisíc ľudí v Prahe proti českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, pár týždňov predtým zas tisíce Maďarov vyšli do ulíc pre vládny zámer zdaňovať používanie internetu.

Na odštartovanie podobných akcií v súčasnosti spoločnosť potrebuje vhodný spúšťač, vraví sociologička Oľga Gyárfášová. Pred dvomi rokmi ním bol na Slovensku údajný spis Gorila a tentoraz odpor verejnosti naštartovala kauza predraženého nákupu CT v piešťanskej nemocnici. „Vládne všeobecná nespokojnosť. V tomto prípade je práve zdravotníctvo oblasťou, ktorá sa ľudí dotýka. Vidia v nej zlé pomery a zároveň počujú, že sa verejné peniaze dostávajú na súkromné účty,“ vysvetľuje sociologička. Protesty však nemožno vnímať len cez finančný rozmer. To, že sa centrum odporu nachádza práve v Bratislave, kde je ekonomická situácia výrazne lepšia ako v iných mestách, je podľa sociológa Stanislava Buchtu dôkazom morálneho odsúdenia politikov zo strany obyvateľov.

Čítajte viac: 

Podporujem protesty proti vláde, tvrdí hviezda mítingov Smeru

Prezident k poslancom: protesty sú oprávnené

Protestom pridáva na váhe aj to, že okrem bežných ľudí vyšli do ulíc aj známe tváre. V utorok sa k demonštrantom pridali herci Richard Stanke, Lukáš Latinák či Alexander Bárta, hokejový reprezentant Michal Handzuš či kňaz Anton Srholec. Pre verejnosť je to signál, že nejde o žiadnu akciu extrémistov, ktorej by sa bežní ľudia radšej vyhli, upozorňuje Gyárfášová.

Zaujímavosťou je, že hoci demonštrácie sú namierené proti politikom, stoja za nimi najmä tváre opozičných poslancov na čele s Alojzom Hlinom. Síce si za to vyslúžili kritiku premiéra Roberta Fica, ale dosiahli aj odstúpenie predsedu parlamentu Pavla Pašku. Podpora protestov zo strany opozície nie je ničím nezvyčajným či neštandardným, pripomína Buchta. Zároveň spochybňuje to, či aktivita opozície bude mať efekt pri rozhodovaní ľudí pri najbližších voľbách, ktoré sa uskutočnia v roku 2016.„Nemyslím si ani, že by sa to malo odraziť na výsledkoch vládnej strany Smer. Dovtedy budú iné kauzy a aj táto vyšumí,“ zakončil sociológ.