Potomkovia Jana Antonína Baťu už oficiálne žiadajú naše ministerstvo financií. Problémom je, že im po druhej svetovej vojne štát znárodnil majetok. „Moju rodinu to, čo jej urobila československá vláda, skoro úplne zničilo. Mamu ten obrovský tlak naozaj zabil, nedokázala mu jednoducho vzdorovať,“ vysvetľuje HN, prečo chce odškodné John Baťa Nash, vnuk Jana Antonína Baťu. Na Slovensku ide o prvý prípad odškodného za Benešove dekréty. V Českej republike žiadajú Baťovci odškodnenie tiež. Štát im nevyhovel a teraz sa s rodinou súdi.
Výška náhrady je otázna
Korene sporu siahajú až do roku 1945. Práve vtedy prišlo obuvnícke impérium Baťovcov v rámci dekrétov o majetok. Vtedajšia vláda chcela rodinu potrestať za spoluprácu s fašistickým Nemeckom.
Rodina totiž podľa exilovej vlády poskytovala fašistom oblečenie aj nehnuteľnosti pre kasárne.
Tento rok však Slovensko Jana Antonína Baťu rehabilitovalo a zbavilo ho historických podozrení. Práve preto sa Baťovci vracajú a chcú náhradu ujmy.
Nárokujú si letisko aj zámok
„Na Slovensku sa odškodnenie týka desiatich spoločností, hodnotu majetku odhadujeme na miliardu eur,“ povedal pre HN právny zástupca žiadateľov Tomáš Pecina. Ako pokračuje, Baťovci žiadajú prioritne finančné vyrovnanie. Existujú však aj iné možnosti. Napríklad prinavrátenie znárodnených nehnuteľností. Má ísť o majetky v mestách Svit, Partizánske či Nové Zámky, ale aj o slávny Bojnický zámok.
To, že Baťovcom bývalý režim vzal pozemky a majetok za miliardu však neznamená, že chcú od štátu náhrady celej sumy. Návrh vyrovnania nechávajú na slovenskom ministerstve financií. Tam zaslali žiadosť o vyrovnanie. Tlačové oddelenie ministerstva nechcelo možnosti náhrad komentovať. Stanovisko zaujme až po preštudovaní žiadosti.
Rodina Baťovcov si nárokovala odškodnenie za znárodnenie majetkov aj v Českej republike. Majetky, ktoré mali v mestách ako Zlín či Tábor, odhadli odborníci na viac ako miliardu eur. Česká republika sa však na odškodnení dohodnúť odmietla. „Náhrada za znárodnený majetok nebola ministerstvom financií priznaná,“ konštatuje hovorca Ministerstva financií Českej republiky Ondřej Šrámek. Štát sa odvolával na časť mierovej dohody, ktorá hovorila o zmarení nároku na náhradu za majetok znárodnený Benešovými dekrétmi.
V spore
Baťovci však toto rozhodnutie ministerstva právne napadli. „Štát na jednej strane akceptuje časť dekrétov o znárodnení, na druhej strane neakceptuje časť, v ktorej bola určená výška náhrady,“ vysvetľuje nespokojnosť s verdiktom právny zástupca Baťovcov Tomáš Pecina. České súdy v tejto veci ešte nerozhodli.
Na Slovensku čakali s odškodnením až doteraz, kvôli potvrdeniu rehabilitácie Jana Antonína Baťu. Bolo totiž podmienkou nároku na náhradu. „Museli sme čakať na rehabilitáciu Jana Antonína Baťu, ktorej sme sa dočkali až tento rok. Následne prebehlo zisťovanie toho, akých spoločností sa znárodnenie týkalo, až potom sme podali žiadosť o odškodnenie,“ vysvetľuje právny zástupca Tomáš Pecina. Rehabilitácia mala očistiť meno Baťovcov, ktorých dlho vinili zo spolupráce s fašistickým Nemeckom. „Otázka je, či to bola vedomá kooperácia. Ako verejne činný podnikateľ musel spolupracovať, inak by mu vzali majetky oni a dali ho do basy ,“ hovorí historik Karlovej univerzity v Prahe Jiří Pešek.
Slovenské kontroverzie
Na Slovensku však existuje rozkol v názore na Baťovcov doteraz. Aj v Partizánskom, ktoré sa pýši podnikateľským odkazom a architektúrou prinesenou do mesta práve Janom Antonínom Baťom. „Baťov závod v meste vznikol počas slovenského štátu, nech si každý domyslí, komu slúžil,“ hovorí primátor Partizánskeho Jozef Božík.