Korupcia na Slovensku je takmer bez trestu. Tvrdia to zástupcovia mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) na základe analýzy súdnych rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vo veciach korupcie za roky 2012 až 2014 (239 prípadov). Z nej vyplýva, že ročne sa potrestajú páchatelia za úplatky v súhrnnej výške 120.000 eur, hoci odhady o ich výskyte na Slovensku sú tisícnásobne vyššie.

Z analýzy je tiež zrejmé, že až 48 percent všetkých úplatkov, ktoré sa dostali pred súd, boli úplatky nižšie ako 20 eur. Úplatky vyššie ako 100 eur tvoria len približne štvrtinu z tých, o ktorých súd rozhodoval. Len päť percent zo skúmaných rozhodnutí sa týkalo závažnej korupcie v súvislosti s verejnými obstarávaniami, eurofondmi či voľbami.

Najviac sa podľa TIS podpláca v konaní pred úradmi za potvrdenia o pracovnej neschopnosti a za riešenie priestupkov. Najnižším úplatkom v skúmaných rozhodnutiach súdu boli dve eurá za potvrdenie práceneschopnosti, najvyšším 50.000 eur za zmenu svedeckej výpovede.

TIS poukazuje na to, že ŠTS sa úplatok dokazuje ťažšie ako podplácanie. Z analýzy totiž vyplynulo, že 15 percent prípadov obžalovaných z prijatia úplatku končí oslobodením, kým pri podplácaní sú to štyri percentá.

Šéf TIS Gabriel Šípoš z toho vyvodil štyri závery. "Korupcia je takmer beztrestná, je tu slabá verejná kontrola, keďže z rozhodnutí súdov vidíme len štvrtinu (tri štvrtiny prípadov sú ukončené dohodou o vine a treste, ktoré odôvodnenie neobsahujú), štátni zamestnanci sú oslobodzovaní častejšie ako bežný občan a napokon je tu aj nerovnomernosť trestov, kedy za najvážnejšiu korupciu súdy udeľujú len podmienečné tresty," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii.

Podľa jeho slov viac nepodmienečných trestov padlo za niekoľko eurové úplatky ako za korupciu v súvislosti s tendrami, pričom výšku udeleného trestu ovplyvňuje skôr priznanie páchateľa ako celospoločenská významnosť kauzy.

Predstavitelia TIS sú presvedčení že kľúčovými miestami pre efektívnejšie odhaľovanie korupcie sú polícia a prokuratúra. "Na ich čele by mali byť ľudia, ktorí majú výsledky aj morálny kredit v boji proti korupcii. Pri dohodách o vine a treste by mali byť zverejňované podrobnosti o dôkazoch. A v neposlednom rade by mal parlament prijať funkčný zákon o majetkových priznaniach verejných funkcionárov, ako aj zákon o ochrane ľudí, ktorí korupciu nahlásia," dodáva TIS.