Gymnazistka Lenka Kružlincová patrí zrejme medzi posledných študentov, ktorí si môžu zvoliť vlastnú cestu k maturite z cudzieho jazyka. Nedávno získala medzinárodne uznávaný jazykový certifikát z angličtiny a tento rok tak bude mať na skúške dospelosti o jeden predmet menej. „Chcela by som ísť študovať a neskôr pracovať do zahraničia a našu maturitu mi tam na rozdiel od medzinárodného certifikátu neuznajú,“ vysvetľuje hlavný dôvod mladá Handlovčanka.
Počet detí, ktorí si zvolili podobnú cestu, každoročne rastie – v minulom školskom roku schválili stredné školy „špráchdiplomy“, či „kembridžské“ certifikáty takmer 1600 maturanom. Počnúc súčasnými druhákmi však stredoškoláci o túto možnosť prídu – vláda náhrady maturít na návrh ministra školstva Dušana Čaploviča ruší.
Monopol gymnázií
Kabinet Roberta Fica vyšiel v ústrety štátnym gymnáziám, ktoré proti zrušeniu náhrad už niekoľko rokov bojujú. „Pokiaľ študent absolvuje školu, mal by ju absolvovať celú. Nespochybňujeme kvalitu tých certifikátov, ale nechceme, aby do maturity vstupovali iné organizácie,“ hovorí bývalý viceprezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Marián Štefko, ktorý vedie martinské Gymnázium V. P. Tótha.
Kým riaditeľom sa nepáči, že im niekto zasahuje do práce, jazykové školy, ktoré tieto certifikáty poskytujú, upozorňujú na nízku kvalitu jazykového vzdelávania zo strany štátu. „Reálna hodnota maturity pre firmy a vysoké školy je nulová, veď takmer všetky si robia vlastné jazykové skúšky, aby zistili skutočnú znalosť jazyka,“ hovorí šéfka Asociácie jazykových škôl SR Klaudia Bednárová. Vláda však zásadnú pripomienku asociácie proti vypusteniu certifikátov zo zákona neprijala. O zmenu ešte chcú zabojovať v parlamente.
Samotní študenti majú odlišné názory – trápi najmä tých, ktorým prekazila plány. „Rada neprijala jednohlasné stanovisko, viacerým členom totiž opatrenie urobilo škrt cez rozpočet, pretože si sami plánovali certifikát uplatniť,“ hovorí šéf Študentskej rady stredných škôl Andrej Barborka. Osobne súhlasí so zrušením certifikátov. Myslí si, že študent, ktorý ho získal, by nemal mať problém absolvovať aj maturitnú skúšku.
Rezortný chaos
Pôvodným zámerom ministerstva školstva bolo zrušiť ako náhradu maturity aj štátnu skúšku z cudzieho jazyka. Rezort prostredníctvom hovorcu Michala Kaliňáka tvrdí, že situáciu vyriešil zrušením vyhlášky, ktorá pôsobenie jazykoviek upravovala. Či sa to rezortu skutočne podarilo je otázne.
Ministri totiž zdvihli ruku za zákon, v ktorom ostalo aj ustanovenie, že „žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku“. A keďže zákon má pred vyhláškou prednosť, zhruba štyridsiatka štátnych jazykových škôl, ktoré na Slovensku pôsobia by mala mať naďalej o biznis postarané. „Zväčša k nám chodia stredoškoláci, ktorí si nahrádzajú maturitu, takže zrušenie náhrad by určite znížilo záujem o naše služby, ale zase medzinárodná skúška platí všade vo svete, takže záleží na tom, koľko z nich bude chcieť ísť po škole do zahraničia,“ hovorí Jarmila Sňahničanová z trenčianskej štátnej jazykovky.