Exprezident Ivan Gašparovič nebol prekvapený utorkovým rozhodnutím senátu Ústavného súdu vo veci odmietnutých kandidátov na ústavných sudcov. "Očakával som takéto rozhodnutie," uviedol Gašparovič.
Ako poznamenal, úlohou hlavy štátu je vybrať z tých kandidátov, ktorých schválil zákonodarný orgán. "V tomto prípade prezident nielen vymenúva, ale aj vyberá z tých, ktorí prešli procedúrou, ako prikazuje ústava a zákon. Keď vyniesol svoje rozhodnutie, že ich nevymenuje, mal povedať dôvody, prečo tak nespravil," pripomenul s tým, že zdôvodnenie ich odmietnutia mu vypracovali jeho poradcovia.
Tí mu podľa neho poradili aj to, aby si na výber zo šiestich navrhnutých kandidátov vytvoril poradný orgán. "Ten si síce môže vytvoriť pre svoje potreby, ale nie na to, aby mu určovali, čo má robiť," upozornil Gašparovič. "Môže sa poďakovať svojmu tímu za veľmi dobré rady, ktoré mu dávajú. Mám obavy, že takýchto rád, ak sa z toho nespamätá, bude mať ešte veľa," dodal.
Rovnako si myslí, že prezident v tomto prípade nemôže určovať, či je niekto schopný vykonávať svoju profesiu, alebo nie. To vyhodnotila Národná rada SR. "Hlava štátu potom vyberá z tých, ktoré mu Národná rada predložila, pri ktorých si po nejakých odporúčaniach alebo po vlastných skúsenostiach myslí, že sú lepší ako druhí," priblížil Gašparovič.
Zároveň odmietol tvrdenia, že to bol podobný prípad, ako pri jeho rozhodnutí nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. "Tam prezident nevyberá, ale vymenúva na základe návrhu parlamentu, ale za podmienok, ktoré mu dáva ústava.
Čiže môže vyhodnotiť schopnosti navrhnutého kandidáta. V tomto je rozdiel pri rozhodovaní o sudcoch Ústavného súdu a o generálnom prokurátorovi," poznamenal.
Znovu zopakoval, že súčasná hlava štátu pri kandidátoch na ústavných sudcoch nepovedala žiadne konkrétne dôvody, iba zovšeobecnila predstavu svojho poradného orgánu. Pripomenul, že on pri nevymenovaní Čentéša konkretizoval každý jeden krok.
Na tri uvoľnené miesta sudcov Ústavného súdu zvolila vlani NR SR šiestich kandidátov. Prezident Andrej Kiska po pohovoroch s nimi vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol.
Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Ako zdôvodnil, o odmietnutých kandidátoch nezistil trvalý záujem o ústavné právo a ústavné súdnictvo, pričom však nespochybnil odbornosť v prípade postov, ktoré v danom čase zastávali. Tí následne namietali pred Ústavným súdom porušenie ich základného práva.
V utorok III. senát Ústavného súdu rozhodol, že základné práva kandidátov na ústavných sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok boli rozhodnutím prezidenta o ich nevymenovaní porušené.
Zrušil aj príslušné rozhodnutie Kisku z 2. júla minulého roka a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Kancelária prezidenta má uhradiť trojici sťažovateľov trovy konania. Sťažnosť ďalších dvoch - Jána Bernáta a Imricha Volkaia dostal na rozhodnutie II. senát Ústavného súdu, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Gašparovič nepredpokladá, že II. senát dospeje k inému záveru ako III. senát. "Ale niekedy pohľad na Ústavný súd vytvára veľký otáznik.
Názory Ústavného súdu z pohľadu hodnotenia právomocí poslancov, prezidenta, členov vlády alebo premiéra sa často rozchádzajú, čo nie je dobré. Nemyslím si, že by k tomu dávala podnet ústava, ktorá je dosť jasná, len sa jej treba držať," uzavrel exprezident.