Neviem sa zaviazať k hlasovaniu o podpore vláde, ak ho znovu spoja s bodom mimo programu vlády, povedal v rozhovore pre HN predseda SaS Richard Sulík.

V ktorom roku emigrovali vaši rodičia do Nemecka?

V roku 1980.

Boli to ekonomickí migranti alebo utečenci?

Kto vtedy emigroval z východného bloku, bol vždy politický emigrant už len preto, lebo keby sa vrátil, čakali by ho tri roky basy.

Európa bola v tom čase traumatizovaná z vyčíňania Frakcie Červenej armády. Čo ak by vašim rodičom zakázali vstup nemecké úrady pre podozrenie, že ako migranti z východného bloku budú zakladať teroristické bunky?

Po prvé, kompletne celá Frakcia Červenej armády boli Nemci. To neboli prisťahovalci. Po druhé, ak by sme vedeli, že Nemci neprijímajú politických migrantov, tak by sme tam nešli.

Prečo vaši rodičia išli až do Nemecka, keď prvá bezpečná krajina bola susedné Rakúsko?

Môj otec mal strýka z druhého kolena v Mníchove, preto sme tam išli.

Nie je to z vašej strany dvojaký meter voči súčasným migrantom smerujúcim do Nemecka?

V 80. rokoch nebol Schengen, nebol tu Dublinský dohovor, ktorý hovorí, že krajina, do ktorej vstúpi migrant ako do prvej, má riešiť azylové procedúry. To je podstatný rozdiel. My sme neutekali pred vojnou. Ja nehovorím, že tí ľudia, ktorí migrujú, nesmú ísť do Nemecka. Hovorím, že tí, čo idú do Nemecka ako vojnoví utečenci, nimi prestávajú byť v prvej bezpečnej krajine.

Keby teda priznali, že idú do Nemecka, lebo tam majú rodinu, nemáte s tým problém?

Aj keby priznali, že tam idú, lebo je tam vyššia životná úroveň, s tým nemám žiadny problém. Chápem postoj migrantov. Ja nechápem postoj nemeckej kancelárky, ktorá otvorila hranice dokorán, prijala státisíce ľudí a ani nepozná mená.

Čo sa týka migrantov, máte podobné postoje ako Smer. Vedeli by ste spolupracovať aj po voľbách?

V téme migrantov určite. Otázka je, či Smer neotočí. Ak Robert Fico tvrdí, že dva a dva sú štyri, tak nebudem tvrdiť niečo iné len preto, lebo to hovorí on.

Môže tento názorový prienik viesť aj k nejakej spoločnej koalícii?

To vylučujem. Strana Smer má ideológiu, s ktorou my nesúhlasíme: veľa štátu, veľa daní, menej slobody. A k tomu treba prirátať aj obrovské množstvo korupčných káuz. Sme jedna z veľmi mála strán, kde volič má istotu, že nepôjdeme do vlády so Smerom.

A ktoré sú tie ďalšie strany?

Viem, že Igor Matovič by do takej vlády nešiel, ani Daniel Lipšic, ale za nikoho iného sa to neodvážim takto povedať.

Prišli ste s Deklaráciou zodpovednosti za Slovensko, ktorá chcela zaviazať pravicové strany, že v prípade možnosti vytvoria pravicovú vládu. Táto ponuka však zlyhala. Prečo?

Pripojili sa k nej OľaNO, NOVA a OKS. S nami sú to štyri strany.

Prečo sa nepripojili aj ďalšie parlamentné strany?

To je otázka pre nich. My sme tam nepísali žiadne strašidelné veci. Ale aj záväzok na vytvorenie pravicovej vlády bol na nich priveľa.

Vy by ste boli ochotný zaviazať sa k tomu, že ak sa bude hlasovať o dôvere pravicovej vláde, zahlasujete vždy?

Nie. Ide o to, v akej veci bude hlasovanie o dôvere. Ak to bude súčasť programového vyhlásenia vlády, tak sa viem zaviazať, že určite budem hlasovať za tento bod, či by bol samostatne, alebo v spojení s dôverou vláde. Ale ak príde na hlasovanie bod, ktorý je proti, tak nie.

Všeobecný záväzok by ste teda neprijali?

Ja sa ani neviem zaviazať. Ústava hovorí, že každý poslanec hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. Keď niekto príde za mnou, aby sme hlasovali za poslanie miliardy eur do Grécka, to sa nedá zlúčiť s mojím svedomím. Ukázalo sa, že náš postoj bol správny, konzistentný a dôležitejší ako nejaké intrigy a vydieračské praktiky.

Pri hlasovaní o dôvere vláde v roku 1994 povedal bývalý poslanec za SNS Marián Andel, že poslanci, ktorí sú za koalíciu, musia hlasovať podľa svojho svedomia, teda za koalíciu. Takto by sa na to nedalo pozerať?

Do určitej miery áno. Ale aj my ako strana máme niečo v programe. V roku 2010, keď sme vyslovovali dôveru vláde, sme mali v programe, že nepošleme ani cent do Grécka. Keď sa s tým všetci kandidáti stotožnia, tak nemôžete len tak otočiť. Hlavne, keď som na to upozorňoval už pol roka vopred. Bola to špinavá intrigánska hra Mikuláša Dzurindu.

Keby ste dnes boli v roku 2011, hlasovalo by sa o dôvere vláde a poznáte všetky dôsledky, zmenili by ste niečo na svojom konaní?

Zmenil. Minútu pred hlasovaním by sme opustili sálu. Vtedy sme urobili veľkú chybu, že sme iba vytiahli kartičky. Vytiahnuť ich alebo opustiť sálu je z hľadiska techniky hlasovania to isté. Ale všetci by boli videli, že to nie je naša hra. Keby sme boli odišli, oni by stiahli hlasovanie.

Koľko percent dokáže získať SaS v parlamentných voľbách v roku 2016?

Šesť, šesť a niečo. Dvanásť mandátov.

Kto bude vaším najbližším partnerom na spoluprácu?

Budeme spolupracovať s každým okrem Smeru. Ale aká bude presná forma spolupráce, to vieme povedať, až keď budeme mať na stole volebné výsledky. Dávame si veľký pozor, aby sme nikoho nekádrovali, ako to robia niektorí členovia obnovenej Ľudovej platformy (Most-Híd, Sieť, KDH – pozn. red.).

Budú vás ostatné pravicové strany brať ako rovnocenného partnera v koaličných rokovaniach? Niektorí vám dodnes zazlievajú pád vlády Ivety Radičovej.

To závisí od výsledku. Oni si len bijú hlavu o stenu, že ako mohli byť takí hlúpi a spojiť hlasovanie. Oni odovzdali moc Ficovi, nie my. V roku 2005, rok predtým, ako KDH položilo druhú Dzurindovu vládu, došlo k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve. KDH vtedy povedalo, že za ňu nebude hlasovať a ostatní koaliční partneri to schvália spolu so Smerom. Spájal vtedy niekto hlasovanie o Lisabonskej zmluve s dôverou vláde? Mikuláš Dzurinda to považoval za také dôležité, že sa dohodol so Smerom. Toto bola intrigánska hra, primitívne vydieranie a vylámali si na ňom zuby.

Prečo to Iveta Radičová spojila?

Lebo Dzurinda ju do toho dotlačil. Ale urobili chybu, lebo si mysleli, že my sme na našich stoličkách prilepení a budeme skákať podľa toho, ako budú pískať a pôjdeme proti podstate nášho programu. Nikto z nich to nebral vážne, lebo Dzurinda všetkým nakukal, že ustúpime.

Z vášho pohľadu to teda bola otázka hrdosti?

Dzurinda od začiatku poľoval na Radičovú. Začalo sa to voľbou generálneho prokurátora, kde poslal poslanca Stanislava Janiša s návrhom na Dobroslava Trnku. Dzurinda vedel, že ak bude Trnka zvolený, tak Radičová podá demisiu, lebo sa tak vyjadrila. Toto nevyšlo, tak prišiel daňový úrad v Košiciach, kde ju totálne zosmiešnili, pretože na tlačovke hovorila, či člen SDKÚ nesmie mať firmu na Cypre. Hoci niektoré veci nezakazuje zákon, sú neprípustné. A nevyšlo ani to, lebo ustúpila a nechala sa zosmiešniť. Potom prišlo hlasovanie, a keby nevyšlo ani to, tak by prišlo niečo štvrté.

Myslíte, že pravicové strany ako KDH a Most-Híd budú schopné po voľbách urobiť hrubú čiaru a sadnúť si s vami za jeden rokovací stôl?

To je otázka pre nich. My sme sa vždy držali pravidiel. Pozrite sa, na akých dohodách sme fungovali: programové vyhlásenie vlády a koaličná zmluva, ktorá v bode jeden jasne hovorila, že všetky štyri strany súhlasia s programovým vyhlásením vlády. Bod číslo dva vravel, že ak dôjde na pretras nejaký bod, ktorý sa nenachádza v programovom vyhlásení, musia súhlasiť všetky štyri strany, inak sa tento bod zmetie zo stola. KDH prišlo s tým, že chcú zavreté obchody v nedeľu. My sme zvolali koaličnú radu a v zmysle koaličnej zmluvy sme sa dohodli, že KDH nesmie návrh podať. Keby sa postupovalo podľa dohodnutých pravidiel, dopadlo by to rovnako.

Politika je predsa aj umenie možného, nielen striktných pravidiel.

To sú také reči. Keby sa dodržiavali pravidlá, svet by bol omnoho lepší. Nehovorím, že všetky existujúce pravidlá sú ideálne, ale potom ich zmeňme a držme sa tých nových.

Ale žijeme v ľudskom svete, v ktorom bezhlavo nedodržiavame všetky napísané pravidlá.

Potom to tak vyzerá. Nedodržiavať pravidlá môžete s kamošmi, ale nedá sa vládnuť, ak sa dohodnú pravidlá, potom príde rozkaz z Bruselu a zrazu nič neplatí.

O ktoré ministerstvá by SaS mala záujem?

Financie. Tie sú pre nás prvé v poradí.

Myslíte, že so šiestimi percentami vám ostatné strany nechajú takéto silné ministerstvo?

Uvidíme, aký budeme mať výsledok. Ale opýtali ste sa, o aké ministerstvo budeme mať záujem. Hovorím, že ministerstvo financií. A teraz vstupuje do hry to, že politika je umenie možného pri tvorbe dohôd. Keď toto nebude možné, tak budeme mať niečo iné.

Radoslav Procházka volá po vytvorení veľkého poslaneckého klubu s jednotným velením a jedným cieľom. Strany v tomto klube by sa mali do dvoch rokov zlúčiť do niečoho väčšieho. Zúčastní sa SaS na tomto projekte?

Sme pripravení na akúkoľvek diskusiu. Veľký klub si vieme predstaviť. Ale do toho ďalšieho kroku zlučovania by som ja osobne nešiel, lebo sme liberálna strana. Tá obnovená Ľudová platforma sú konzervatívne strany. Už sme tu raz jedno liberálno-konzervatívne zlúčenie videli – NOVA a naši bývalí kolegovia zo SaS – a vieme, ako to dopadlo.

Igor Matovič má takú filozofiu, aby neprepadol ani jeden pravicový hlas. Zhodnete sa na tom?

Týchto hlasov je pomerne málo a myslím si, že sa to preceňuje. Ale pozrite sa na jeho situáciu. Spojil sa s Danielom Lipšicom, predtým mal Matovič osem percent a Lipšic tri. Keby sa nespojili, Matovič by mal osem percent a Lipšicove tri by prepadli. Ale spojili sa a dnes majú 6,5 percenta. Čo tu teda prepadlo a neprepadlo, lebo ja vidím už iba 6,5 percenta? Je to klamlivé, že sa ideme pod rúškom toho, aby neprepadli pravicové hlasy, spájať. Volič toto spojenie neodmení.

Vy ste predsa zobrali na svoju kandidátku konzervatívcov z OKS.

Ondrej Dostál je asi taký konzervatívec ako ja. Oni sú konzeratívci v tom, že kladú dôraz na zodpovednosť, bezdeficitné financovanie štátu, dôraz na rodinu, to sú všetko ciele, s ktorými súhlasím aj ja. To nie je ten konzervativizmus, že chceme zakázať obchody v nedeľu.

Spor nikdy nebol v ekonomických otázkach, ale v ideologickej rovine. Nerozpadne sa vám to napríklad pri hlasovaní o registrovaných partnerstvách?

Peter Osuský pochádza z toho istého košiara a štyri roky sme hlasovali úplne bez problémov. S Ondrejom Dostálom sa poznám roky a Ondrej Dostál prijal našu ponuku, lebo je to korektný človek a nemení názor podľa vetra. To je mimo ľavice, pravice, liberalizmu a konzervativizmu.

Tomu rozumiem, ale keď dôjde ku konkrétnym hlasovaniam, musíte priznať farbu.

Však priznal. Pri eurovale nehlasoval za.

Skôr som myslel na ideologické otázky.

My sa sústredíme na náš program. S tým Ondrej Dostál súhlasí od prvého po posledný bod.

A čo vaši „odskočenci“ – bývalí členovia SaS, ktorí sú dnes v strane SKOK? Rokovali ste s nimi o účasti na kandidátke?

V SaS sme sa už dávnejšie rozhodli, že ideme sami a jedinú stranu, ktorú zoberieme na kandidátku, je OKS.

Do roku 2017 by ste chceli zaviesť rovnú daň vo výške 19 percent, v roku 2019 by sa mala dostať na úroveň 15 percent. To bude dosť veľký výpadok v štátnej kase...

Jedna miliarda eur. Toľko stoja Ficove sociálne balíčky.

Takže by ste ich zrušili?

Radšej by sme ich zrušili a dali nízku daň. Bez ohľadu na to, na čo sa tie peniaze použijú. Môže to byť iba volebná korupcia ako vlaky zadarmo alebo aj rozumný štátny výdavok, ale ja tvrdím, že štátne výdavky by nemali byť rozumné, pomerne rozumné alebo obhájiteľné. Štátne výdavky by mali byť iba tie, ktoré sú nevyhnutné a nedokáže ich zabezpečiť súkromný sektor. Ak áno, štát sa do toho nemá čo miešať. Má sa koncentrovať na financovanie verejných statkov. Z toho vyplýva aj náš návrh a hovoríme, že sociálne balíčky nie sú nevyhnutné verejné statky. Radšej zrušme tie sociálne balíčky a peniaze, ktoré na ne pôjdu, nevyberme od ľudí tým spôsobom, že im znížime daň.

Robert Fico ich zavádzal s argumentom, že sa chce podeliť o ekonomické úspechy krajiny s jej obyvateľmi.

Táto argumentácia je správna a úplne s ňou súhlasím. Potom nasleduje krok B: akým spôsobom sa podelíme o úspechy v hospodárení? Máte tri možnosti. Tá prvá je znížiť dlh štátu a nezaťažiť budúce generácie, druhá je nevybrať v ďalšom roku tie peniaze od ľudí a tretia naďalej ich vyberať a potom ich rozdávať ako Ježiško. Tá tretia možnosť je takto pred voľbami iba volebná korupcia, nič iné. My sme za tú druhú možnosť. Celkovej životnej úrovni viac pomôže 15-percentná daň z príjmu v rovnakej hodnote ako sociálne balíčky.

Do konca ďalšieho volebného obdobia by ste chceli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Akým spôsobom? Škrtali by ste alebo by ste zvyšovali príjmy?

Primárne by sme škrtali. Zoškrtali by sme nezmyselné štátne príspevkové organizácie. Len ministerstvo školstva ich má asi 18. Som presvedčený, že ich nepotrebuje.

S tým súvisí aj ďalší bod – zoštíhlenie štátnej správy. Máte vyčíslené, koľko ľudí by ste prepustili?

Nie. Tento prístup je veľmi nebezpečný, lebo povieme, že znížime počet úradníkov o 20 percent a z každého úradu bude musieť odísť 20 percent ľudí. Takto to nefunguje.

Stačilo by zrušiť jeden veľký nepotrebný úrad, ktorý by naplnil kvótu.

Napríklad. Keď sa zavedie odvodový bonus, viem si predstaviť, že by sa zrušil celý úrad práce. Tam je 9000 zamestnancov. Ale robia aj niektoré sociálne záležitosti, takže časť by ostala zachovaná, časť by prešla pod iné úrady, zlúčili by sa so sociálnou poisťovňou. Rušiť úradníkov teraz znamená, že zvyšujete efektívnosť, čiže to, čo dnes robia piati ľudia, robili by potom štyria.

Takže máme jedného nezamestnaného.

To nie je pravda. Aj keby áno, tak hádam nebudeme niekomu platiť celú výplatu a kanceláriu, aby sme nemali nezamestnanosť. To je hlúposť. V najhoršom prípade máme jedného nezamestnaného, ale treba to vidieť tak, že sme uvoľnili jedného človeka, aby robil niečo zmysluplnejšie.

A čo by robili tí nezamestnaní? Máte nejakú predstavu?

Oni ju musia mať. Štát tu nie je preto, aby každému jednému hľadal prácu.

Ich predstava je, že pracujú na úrade.

Ale keď tam jedného dňa nebudú, tak svoju predstavu budú musieť zmeniť, inak budú bez práce. Štát tu nie je na to, aby hľadal prácu, to musia urobiť ľudia, oni sa predsa chcú mať lepšie. Štát môže zlepšiť podmienky pre zamestnávateľov, aby sa im ľahšie zamestnávalo, ľahšie sa im tvorili zisky. Keď toto bude robiť, tak stúpne dopyt po pracovnej sile. Potom sa zamestnajú aj tí úradníci.

Spomínate aj zrušenie investičných stimulov. Ako by ste motivovali automobilku Jaguar Land Rover, aby prišla k nám?

Podnikateľské prostredie treba natoľko zlepšiť, aby Slovensko bola atraktívna krajina pre automobilku aj bez toho, že im za to zaplatíme. V roku 2004 sme to zažili. Výhoda je tá, že keď zlepšíte podmienky, zlepšíte ich pre všetkých, nielen pre Jaguar.

Ale musíme počítať aj s tým, že naši susedia neprestanú dávať stimuly. Čo potom?

Nech ich pokojne dávajú. Nezabúdajte, že tie stimuly nie sú peniaze, ktoré spadli z neba. To sú peniaze, ktoré boli násilím odobraté ľuďom, ktorí tvoria hodnoty.

Šéf Jaguaru sa na to nepozerá touto optikou.

Ani nemusí. Úloha vlády je nevytvárať nespravodlivosť spôsobom, že tým, ktorí dnes tvoria hodnoty, zoberieme dane a dáme ich niekomu ako darček. Podnikateľské prostredie sa dá výrazne zlepšiť natoľko, aby bolo Slovensko zaujímavé pre Jaguar aj bez akýchkoľvek stimulov.

Podľa vás by takéto nastavenie prostredia tromflo 300-miliónovú pomoc?

Som o tom presvedčený. Zamestnajú 3000 ľudí, dostanú 300 miliónov, to je 100-tisíc eur na jedno pracovné miesto. Výborne. Sto firiem, ktoré zamestnajú po 30 ľudí, dostane tiež 100-tisíc eur na zamestnanca?

Nedostane. Ale také veľké fabriky na seba naviažu 150 až 200 lokálnych subdodávateľov, takže je to pomoc pre viac ako len 3000 ľudí.

S tým súhlasím. Potom nedeľme 300 miliónov iba budúcimi zamestnancami Jaguaru, ale pridajme k tomu ešte ďalších odhadom 7-tisíc ľudí, ktorých zamestnajú subdodávatelia. Ale aj naďalej je to nespravodlivé, len o trochu menej.

Chcete zaviesť to, že zamestnávateľ sa môže s budúcim zamestnancom dohodnúť, či bude pracovať na trvalý pracovný pomer, živnosť a podobne?

Sme za viac slobody v zamestnaneckých pomeroch. Nech sa dohodnú. Pokiaľ zamestnancovi nikto nedrží pištoľ pri hlave, je to dobrovoľná voľba.

Nemusí mu držať pri hlave pištoľ fyzicky, ale miera nezamestnanosti je istou formou „zbrane“. Napríklad v Rimavskej Sobote je vyše 30-percentná nezamestnanosť, a tam je dohoda ťažká.

Vždy musíte prijať nejaké podmienky. Zákonník práce má množstvo paragrafov, ktoré majú predstavovať akúsi sociálnu ochranu zamestnanca. Ale to sa nedá naordinovať štátom. Sociálnu ochranu najlepšie dosiahnete tým, že bude veľa pracovných miest. Čím viac miest, tým väčšia sociálna ochrana, lebo ak si zamestnávateľ nebude vážiť svojich ľudí, tí mu odídu. Preto hovoríme, že keď zlepšíme podnikateľské prostredie, tak tie firmy budú zamestnávať viac ľudí, viac ľudí znamená väčší dopyt po práci a to je najspoľahlivejšia sociálna ochrana a zároveň je to cesta k vyšším mzdám.

Vo vašom programe sa dosť málo hovorí o zamestnancoch. V čom by ste zlepšili ich postavenie oproti súčasnosti?

Dnes sa pod zlepšením postavenia zamestnancov rozumie arbitrárne a administratívne zvyšovanie sociálnej ochrany a to je to, čo považujeme za škodlivé. Nemyslíme si, že napríklad zvýšenie počtu dovolenkových dní, ktoré si zamestnanci v konečnom dôsledku zaplatia sami, je nejakým benefitom.

Kto je Richard Sulík

Rodák z Bratislavy, ktorý v roku 1980 emigroval s rodičmi do západného Nemecka. Po svojom návrate založil firmu FaxCopy, ktorú desať rokov riadil. Je spoluautorom daňovej reformy z roku 2003. Dnes pôsobí ako predseda politickej strany Sloboda a Solidarita, ktorý momentálne sedí v Európskom parlamente. Po voľbách v roku 2010 predsedal Národnej rade SR, no z tejto funkcie bol o rok neskôr odvolaný.