Marian Kotleba sa dostal do parlamentu. Slovensko dostalo lekciu. A treba povedať, že zaslúženú. Poznatkov je množstvo. Zásadné sú tri. Otázka ostáva jedna. Ostrakizovať ho?
Tri poznatky
Prvý poznatok. Neschopnosť pôvodných pravicových strán porozumieť jednej veci. Už nerozumejú ani tej jednej veci. Po rokoch v parlamente nedokázali ponúknuť nič, čím by si pripútali nových voličov. Roky 1998 či 2002 boli dávno. Takže zbohom KDH, zbohom SDKÚ-DS a je mi ľúto Mosta-Híd. Ďakujeme za všetko. Bližšie k téme Hrušovský. Kandidát na prezidenta s nálepkou troch strán získal 3,3 percenta.
Druhý poznatok. Šírenie pocitu ohrozenia je puška, ktorá strieľa do všetkých strán. Voliči Smeru uverili Ficovi spolovice. Dali mu za pravdu o ohrození. No neuverili, že ich ochráni.
Tretí poznatok. Založiť kampaň na hádzaní exkrementmi skončí tak, že nezanedbateľnej skupine voličov smrdia všetci súťažiaci. To nás už naučil Nesrovnal, ktorému na zvolenie za primátora stačili lacné heslá a nezáujem súperov. A určite by sa munícia našla.
Potláčaná alternatíva
Smutné je, že všetky poznatky sú nám v tejto chvíli tak užitočné ako lyže pacientovi v kóme. Najpálčivejšou otázkou zostáva, čo s výsledkami. Jednu odpoveď poskytol prezident Kiska. Odmietol prijať Kotlebu. Nesprávna reakcia. Ľudsky jej možno rozumieť, ale politicky nie.
Izolácia Kotlebu je presne to, čo Kotleba existenčne potrebuje. V priamom prenose a z pohodlia poslaneckej ľavice. Chce, aby mu konvenčné politické subjekty vytvorili imidž potláčanej alternatívy. Znechuteným ne/prvo/truc voličom vysvetliť, že ostatné politické strany sa Kotlebu boja. Dokonca, spájajú proti nemu.
Netvárme sa, že dvestotisíc hlasov ľudovcom dali vyholení radikáli behajúci po lesoch v maskáčoch. Nie je to pravda. Predstava, že izolácia Kotlebu zmení ich postoj, je mylná. Pôjdu voliť opäť a rovnako. Čo je zúfalé, zo sklamania z politiky ich ani jedna z koaličných možností nevylieči. Zneistiť ich vieru v Kotlebu najrýchlejšie dokáže len jeden človek. A to Kotleba.
V sobotu sa totiž udialo veľké voličské nedorozumenie. Líder ĽS Naše Slovensko zatiaľ predstavil presne to, čo politikom vyčíta. A v hrubom razení.
Rodinkárstvo? Pozrime si Kotlebových príbuzných a straníkov v zozname zamestnancov jeho župy alebo firiem v dosahu VÚC.
Ľudovosť? Spomeňme si na vyberanie desiatku od zvyšku zamestnancov.
Antisystémovosť? Ani náhodou. Naopak, túžba valorizovať politické benefity z Kotlebu zatiaľ len kričala. Rovnako ako apetít po vlastnom majestáte.
Izolácia Kotlebu predstavuje premrhanú príležitosť, aby sa prejavil. Opäť, v priamom prenose. Mimochodom a predovšetkým – má na to legitímne právo.
Ohýbanie demokracie
Slovensko má len málo nesprznených demokratických zvyklostí. Ohýbanie každej z nich je nebezpečnejšie ako Kotleba v NR SR. Nakoniec v parlamentne sme mali už kdekoho. Vrátane trucvoľby v podobe KSS. Čím by som nerád podceňoval situáciu. No Kiska odmietnutím Kotlebu neprekvapil, ale urobil chybu.
Ak by sme dnes mali porozumenie pre jeho dôvody, nemuseli by sme ho mať po rokoch. Ak by precedens zopakoval. Napríklad zo strany ľavicového kandidáta, ktorý odignoruje pravicového. Národniara, ktorý nepozve menšinovú stranu. Ignorovať vôľu dvestotisíc Kotlebových voličov je arogantné gesto, bez ohľadu na to, komu ich dali. Ak aj panujú obavy, že ľudovci otrasú politickými zvyklosťami, nie je to žiaden dôvod, aby sme ich obchádzali sami.
Treba si priznať, Kotleba je v NR SR. Slovensko má šancu to využiť. Prefackané strany prejsť sebareflexiou alebo do zabudnutia. Pri voľbách sa naučiť zvažovať mieru populizmu. Divoko sa hojdať na predsudkoch voliča je nebezpečné. Nikto nevie, kto sedí na druhej strane hojdačky, až sa zastaví. Ľudovcov, samozrejme, nemožno pozývať do vlády. No ignorovať ich netreba. Čerstvé skúsenosti nenaznačujú, že to zaberá.