Pokuty vodičom domov stále nechodia, mnohí si myslia, že ak im neprídu hneď či do niekoľkých týždňov, neprídu im už vôbec. Úrady majú pritom čas šoférov potrestať až do troch rokov od porušenia povinnosti.
Postupovanie pokút dostali na starosť odbory cestnej dopravy okresných úradov. Tie však tvrdia, že žiadne podnety na spracovanie sa k nim zatiaľ nedostali. Na úradoch v Košiciach, Žiline a Trenčíne nám potvrdili, že v súčasnosti neriešia ani jeden prípad.
Na informovanosť o e-známkach sme sa pýtali aj štyroch náhodných vodičov. Vedomosť o tom, že pokuta im môže v prípade čiernej jazdy prísť až o niekoľko rokov, traja z nich nemali. „Určite nie. Nikto nie je informovaný. Ja mám skúsenosti z Maďarska alebo z iných krajín, ale myslel som si, že pokuta môže prísť tak do troch mesiacov,“ povedal mladý vodič Matúš Hasák z Ružomberka. Motoristka Mária Šimunková, ktorá býva v Bratislave, o lehote tiež predtým nepočula a podobne bol na tom aj iný vodič Martin Chodúr. „Po diaľnici jazdím každý deň, lebo každý deň dochádzam z Považskej Bystrice do Žiliny. Informovaný o tom nie som, ale ak niekto nezaplatil a išiel na diaľnicu, je to jeho chyba,“ povedal. S tým súhlasí aj motorista z Novej Ľubovne Michal Hubeňák, ktorý o dlhšej lehote, dokedy môže sankcia prísť, na rozdiel od svojich kolegov počul. „Úrady nie sú limitované tým, kedy to musí prísť. Nie je to ideálny stav, ale na druhej strane to má mať človek kúpené,“ poznamenal.
„Polovica ľudí si nie je vedomá toho, že ak ich niekto nachytal, že ich to bude stáť nejaké peniaze aj o rok. Je to problém,“ myslí si dopravný analytik Pavol Kajánek. Za každý deň na diaľnici bez platnej e-známky hrozí pritom pokuta 300 eur.
Počty budú veľké
Konkrétne počty priestupkov za prvý či druhý mesiac NDS nezverejnila. Už v prvý deň spustenia systému však diaľničiari nachytali viac ako 6-tisíc čiernych šoférov. K tomu, prečo diaľničná spoločnosť nezverejňuje žiadne ďalšie čísla, sa inštitúcia nevyjadrila. Pred mesiacom jej hovorkyňa Eva Žgravčáková tvrdila, že NDS ešte spracúva svoje štatistiky. Ministerstvo dopravy vtedy informovalo, že dôkazový materiál sa spracúva a okresné úrady zase, že moduly v informačnom systéme nie sú funkčné. Situácia sa zrejme ani po ďalšom mesiaci nezmenila. „Problém je podľa mňa v tom, že je to také veľké číslo, že sa ho boja povedať. Neverím tomu, že dnes môže mať niekto dva mesiace softvérový problém. Nepoznám taký prípad ani pri oveľa zložitejších systémoch, napríklad pri systéme predaja lístkov na vlaky alebo pri systémoch na pošte. Softvérovú chybu nemôžete mať dlhšie ako dva týždne,“ povedal dopravný analytik Ondrej Matej.
Známky podľa potreby
Experti na dopravu sa zhodli, že okrem nedoručených pokút má systém aj ďalšie muchy. Matej si myslí, že štát by mal zvážiť druhy e-známok, ktoré sa predávajú. „Navrhovali sme zrušiť desaťdňovú známku, ale mať len mesačnú a ročnú známku, pričom mesačná by bola za cenu desaťdňovej alebo len mierne viac,“ povedal s tým, že opatrenie by znížilo administratívnu záťaž a prinieslo viac peňazí do štátnej kasy. Odborník okrem toho odporúča nastaviť platnosť ročnej e-známky na dvanásťmesačný cyklus a nie na kalendárny rok, ako to je teraz. „Desaťdňová známka sa nevydáva na prvých desať dní v mesiaci, ani mesačná sa nevydáva na kalendárny mesiac. Ani pri ročnej známke to nemá logiku,“ dodal.
Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného by v systéme uvítal väčšiu flexibilitu. „Bolo by výborné napríklad zaviesť možnosť zaregistrovať si ŠPZ len na potrebné množstvo dní, ktoré si vodič vyráta.“ Tvrdí, že cena by sa potom mala odvíjať od ročnej sadzby.
O novom systéme pokút na cestách sme hovorili s dopravným analytikom Jozefom Drahovským.