Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa rušiť nebudú. Poslanci NR SR dnes totiž odmietli návrh na ich zrušenie z dielne Jána Budaja z klubu OĽaNO-NOVA. Hlasovalo zaň len 55 zo 129 prítomných poslancov. Na presadenie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii potreboval získať aspoň 90 poslancov. Hlasovaním poslanci ukončili rokovanie tretej schôdze parlamentu. Zídu sa na ďalšej v polovici mája.
Za zrušenie amnestií nehlasovali poslanci Smeru, väčšina z nich sa zdržala, jeden bol proti. Podobne hlasovali aj poslanci SNS. Zrušenie amnestií podporil len Anton Hrnko. Z ďalších dvoch koaličných strán hlasovala "za" väčšina poslancov, medzi nimi napríklad Béla Bugár či Radoslav Procházka.
Jednotná však nebola ani opozícia. Z prítomných poslancov ĽS NS sa všetci zdržali, podobne ako Daniel Lipšic z hnutia OĽaNO-NOVA. Ten mal však problém s hlasovacím zariadením. "Návrh som samozrejme podporil, rovnako, ako v minulosti vždy, keď bol predložený do Národnej rady SR. Výsledky hlasovania sú teda preukázateľne skreslené," povedal po hlasovaní Lipšic.
Jediným opozičným poslancom, ktorý hlasoval proti zrušeniu Mečiarových amnestií, bol Boris Kollár. Všetci ostatní z jeho hnutia Sme rodina pritom hlasovali za zrušenie. Kollár pre HNonline vysvetlil, že sa pomýlil. Predtým totiž hlasovali poslanci o ospravedlnení sa Michalovi Kováčovi a tento návrh podporiť nechcel. Kollár si obe hlasovania zamenil.
"Bol som ešte rozhodený z diskusie o dieťati poslankyne Petrík v parlamente a myslel som si, že hlasujeme o ospravedlnení pre Kováča mladšieho, to som rozhodne podporiť nechcel," vysvetlil šéf strany Sme rodina.
Budaj pripomenul, že Mečiarove amnestie vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia. Podľa Budaja boli tieto amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány.
Za závažný zásah do právneho štátu považuje poslanec aj amnestovanie rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. a 24. mája 1997. "Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike," vyhlásil Budaj.
Podľa jeho slov je verejnosť aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".
Parlament sa návrhmi na zrušenie týchto amnestií zaoberal už viackrát, ani jeden však neprešiel. Tieto návrhy boli dlhodobou agendou najmä KDH. Naposledy sa o ich návrhu hlasovalo 17. marca 2015, zrušenie amnestií však podporilo len 57 poslancov.
Opozícii chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné. Budaj napriek tomu verí, že v parlamente niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša.