Slováci sa už čoskoro dočkajú zásadnej zmeny v cestovaní v hlavnom meste. Zviezť vlakom sa budete môcť do viacerých okrajových častí Bratislavy ako Vrakuňa, Devínska Nová Ves, Lamačská brána, Mladá garda, Patrónka, Trnávka, ale aj Ružinov. Celkovo sedem nových železničných zastávok má napomôcť k ľahšiemu prestupu zo železničnej na mestskú hromadnú dopravu. Za pár rokov by sa tak mal znížiť počet áut na preplnených cestách, čím by sa prispelo k udržateľnému rozvoju Bratislavy.
Nové stanice
„Primátor Ivo Nesrovnal viackrát rokoval s bývalým ministrom dopravy aj so zástupcami ministerstva ohľadom rozvoja železničnej dopravy v Bratislave. Výsledkom je plánovaná podpora železničnej dopravy v Bratislave nielen cez budovanie terminálov integrovanej osobnej prepravy, ale aj rozvoj koľajovej dopravy prostredníctvom projektu takzvanej Filiálky“ povedala hovorkyňa magistrátu mesta Ivana Skokanová.
Podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky Martiny Pavlíkovej by výstavba zastávok mohla byť vybudovaná do roku 2020. Železnice zabezpečujú projektovú prípravu stavieb terminálov integrovanej osobnej prepravy v úseku Devínska Nová Ves, Hlavná stanica, Podunajské Biskupice a záchytné parkoviská v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok. Finančne je projekt na pleciach ministerstva dopravy, ktoré naň 85 percent potrebných peňazí získa z eurofondov. Ako prvé sa začnú stavať stanice vo Vrakuni, Ružinove, Trnávke, tie by mali byť podľa rezortu dopravy hotové už v rokoch 2017 až 2019.
Člen iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu Milan Perný víta, že spolu so železničnými zastávkami pribudnú automaty, osvetlenie, kamerový systém či stojany na bicykel. Rozšírenie mestskej dopravy tak prinesie cestujúcim nielen viac možností cestovania, ale aj vyšší komfort a bezpečie.
Na druhej strane však upozorňuje, že niektoré zastávky sa postavia príliš ďaleko od dopravných uzlov. Môže sa preto stať, že ľudia si radšej zvolia pohodlnejšiu a rýchlejšiu cestu autom.
Odľahčené cesty
K novým staniciam by mali pribudnúť záchytné parkoviská. Tak, aby sa cezpoľní dochádzajúci do Bratislavy mohli zviesť autom do okrajovej časti mesta a odtiaľ nasadnúť na mestskú hromadnú dopravu. Bratislava má za sebou už jeden neúspešný pokus o záchytné parkovisko pri Inchebe, ktorý okrem iného stroskotal na tom, že parkovisko bolo príliš drahé. Existujú však aj pozitívne príklady. Perný dáva do pozornosti Pezinok, kde sa záchytné parkovisko tak osvedčilo, že parkovacie miesta sú v pracovný deň plne obsadené.
Novinky by mali v prvom rade odľahčiť bratislavské cesty. Za ideálnych podmienok by vďaka nim mohlo z Bratislavy ubudnúť až 20 percent áut, odhaduje Perný.
,Ak budú vybudované parkoviská a železničné spoje naprieč Bratislavou so spojom do Rakúska tak sa ranná aj večerná doprava rozloží do viacerých prístupových miest,“ dopĺňa Perného dopravný analytik Jozef Drahovský. Tento projekt by mohol napomôcť aj ľudom, ktorí dochádzajú do práce autom až na pracovisko. Rozširovaním prepojení železnice s MHD sa budú môcť dostať do práce priamo a rýchlejšie. Úspešnosť projektu môže napomôcť aj ekonomike mesta zvýšením počtu návštevníkov a obyvateľov. Okrem praktických výhod môže zníženie automobilovej dopravy spôsobiť aj pokles CO2 v ovzduší a otepľovanie mesta.
Drahovský však predpokladá, že áut neubudne. „Človek, ktorý si zakúpil auto na ňom nebude jazdiť do práce, ale bude ho používať napríklad cez víkend. Napriek tomu je takáto zmena potrebná, lebo v pracovné dni sa zníži počet áut na cestách.“ Súčasné riešenie dopravnej situácie v hlavnom meste aj tak vníma ako veľký posun. „Dvadsať rokov sa v doprave spalo. Jediné, čo sa robilo,bolo zahusťovanie mesta bez adekvátneho budovania dopravnej infraštruktúry pre dynamickú aj statickú dopravu,“ dodáva odborník.
Sprístupniť MHD väčšej mase ľudí by mal pomôcť aj technologický pokrok. Drahovský očakáva, že v najbližších piatich až desiatich rokoch si budú môcť obyvatelia objednávať lístky elektronicky.
Cyklistikou k udržateľnosti
Mestu by pomohlo aj to, keby nahnalo ľudí nielen do električiek a autobusov, ale aj na bickyle. V cyklistike po hlavnom meste však máme čo doháňať.
O nápravu sa snaží občianske združenie Cyklokoalícia. Organizuje cyklojazdy, prevádzkuje požičovne bicyklov, zapája sa do medzinárodných výziev ako Európsky týždeň mobility. Zasadzuje sa tiež o to, aby v meste vzniklo viac cyklopruhov či cyklochodníkov. Aj napriek ich aktivitám nie je Bratislava pre cyklistov všade bezpečná. Dokazuje to nedávna smrť cyklistu na križovatke Jaskov rad a Podkolibská. K tragédii došlo paradoxne v prvý deň kampane Do práce na bicykli.
Inšpirácia v zahraničí
Ak by sa Bratislava chcela stať ekologickejším mestom, musela by si vziať príklad zo severských štátov. Príkladom zeleného mesta je Kodaň. Z verejnej dopravy Kodaňčania preferujú vlaky, využívajú tiež metro, avšak typickým mestským prostriedkom prepravy sú bicykle.
Tento dopravný prostriedok vo výraznej miere nahrádza autá a využíva ho skoro polovica obyvateľov Kodane. Tým mesto výrazne odbúrava problém so zápchami a škodlivými emisiami. Mesto oplýva aj dobre vybudovanými cyklotrasami, na ktorých je bežné stretnúť bicyklistu v obleku, či rovnošate na ceste do práce.
O status zeleného mesta sa uchádza aj hlavné mesto Estónska. Tallin sprístupnilo jeho viac ako 400-tisíc obyvateľom verejnú dopravu zdarma, čím si v Európe vyslúžilo prvenstvo a mesto zaznamenalo výrazný nárast cestujúcich hromadnou dopravou. V snahe obmedziť počet automobilov a škodlivé emisie v ovzduší sa snažia do roku 2018 naplniť svoj cieľ ekologického mesta. Podobné projekty môžeme nájsť aj v americkom Portlande a Oregone, alebo v Pekingu, kde museli okrem iných opatrení počas Olympijských hier zredukovať vyše štyri milióny vozidiel na polovicu podľa párnych a nepárnych čísiel na poznávacích značkách áut.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
