Priveľa áut v meste, málo cyklotrás či nedostatok ekologických domov. To je len niekoľko z „chybičiek krásy”, ktoré má naše hlavné mesto. A tie jej bránia zaradiť sa medzi tzv. smart cities, teda chytré (a udržateľné) mestá.
Európa je plná miest, ktoré sú chytrejšie ako Bratislava. Jeden vzor pritom máme priamo pod nosom. Je ním Viedeň.
Viedeň – mesto, kde sa autá „sharujú“
Podľa Davida Bártu z magazínu Smart Cities nám môže byť Viedeň príkladom najmä v doprave. Cieľom smart cities je spraviť z miest predovšetkým priestor pre ľudí a nie pre stroje, akými sú napríklad autá.
Viedeň pritom zaviedla jednoduché pravidlo: čím bližšie ste k centru, tým drahšie je parkovné. Takisto podporuje tzv. carsharing – systém zdieľania aut. Takto podporuje hlavne mladých ľudí v tom, aby si nemuseli kupovať nové autá. Viedenčanom je k dispozícií už aj nová mobilná aplikácia Qando, ktorá im pomáha s výberom trasy a dopravných prostriedkov a dokonca aj porovnáva ceny.
Bárta však upozorňuje, že aj keď je doprava vo Viedni ukážková, tento úspech je výsledkom dlhodobej a stabilnej stratégie, v rámci ktorej mesto „vychováva“ a hlavne informuje svojich obyvateľov. „Ľudia k zmene dopravného správania, teda k tomu, aby prestali jazdiť autom a začali chodiť niečím iným, potrebujú dostupné informácie, kvalitné služby a finančné výhody. Taký ekosystém sa nevytvorí hneď, ale vždy sa začína reguláciou parkovania,” hovorí Bárta.
Autá? Tie vo Vaubane nepotrebujete
Ďalším dobrým príkladom chytrého mesta je nemecký Freiburg, a to najmä jeho mestská časť Vauban, hovorí profesorka Mária Kozová z katedry krajinnej ekológie Univerzity Komenského.
Vauban prešiel zmenami, vďaka ktorým sa obyvatelia, ktorí sa tam presťahovali, dobrovoľne vzdali auta. Pretože ho jednoducho nepotrebujú. Pešie a cyklistické chodníky sú prepojené v čo najväčšej možnej miere, v blízkej dostupnosti je vždy mestská hromadná doprava. Obyvatelia, ktorí auto vlastnia, ho môžu zaparkovať zadarmo na vyhradených záchytných parkoviskách a cestu domov zakončiť lacnou električkou.
Vauban je modelom uceleného a inovatívneho plánovania v oblasti životného prostredia aj ekologického bývania. Práve ekologické bývanie, využitie verejného priestoru a energetika sú dôležité pre udržateľnosť mesta.
Problémová Bratislava
No Bratislava, hoci má problémy na všetkých týchto frontoch, má predsa len najväčšie problémy práve s dopravou. „Rastie podiel osobnej dopravy na úkor verejnej a rekonštrukcia/výstavba cestných komunikácií je nákladná”, hovorí klimatológ Alexander Áč. Čiastočné riešenie podľa neho spočíva v uhlíkovej dani, teda zdražení pohonných hmôt, či by prinútilo väčší počet ľudí cestovať verejnou dopravou. A tá by na zvýšený dopyt musela reagovať. Okrem toho, že osobná doprava zahusťuje mestá, sa jej negatívne dôsledky spájajú so znečisťovaním ovzdušia, či negatívnymi dopadmi meniacej sa klímy.
Áč by privítal úplný zákaz áut v centre mesta a rozšírenie peších či cyklistických zón, čo by umožnilo jednoduchú, pohodlnú a hlavne bezpečnú prepravu na bicykli. „Ďalším krokom je úplný zákaz používania automobilov na fosílny pohon, napríklad po vzore Nórska alebo Holandska,“ dodáva Áč.
Mentalita ľudí – stromy patria do lesa
Ak by chcelo byť mesto ešte viac smart, pomôcť by tomu mohli aj zmeny v stavebníctve, vďaka ktorým by sme v Bratislave v budúcnosti našli len energeticky pasívne domy.
Martin Jankovič z iniciatívy Odolné mestá hovorí, že najdôležitejšie je, aby si Bratislavčania uvedomili, že práve oni môžu ovplyvniť rozhodovanie zodpovedných inštitúcií a vyvíjať tlak na samosprávu. „Bez spojenia týchto dvoch úrovní sa ťažko dospeje k pozitívnej zmene. Mesto napríklad vysadí zopár stromčekov, aktivisti zriadia komunitnú záhradu, ale prevládajúca mentalita bude hovoriť, že stromy patria do lesa a potraviny sa majú pestovať na poliach.“
Aktuálne sa Bratislava zapojila do programu prispôsobeniu sa klimatickým zmenám, v ktorom by sa mala rozširovať zeleň v meste. Avšak Tomáš Peciar z Cyklokoalície upozorňuje, že namiesto toho sa robí len roky zanedbávaná údržba. „Taktiež tu nevidíme systémový krok, ktorý by zastrešil kontinuálnu starostlivosť o zeleň. Najvtipnejšie sú prípravy na predsedníctvo EÚ, keď sa nakúpia trávnaté koberce a pokryje sa nimi neudržiavaná zeleň,“ hovorí Peciar.
Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, odolné a trvalo udržateľné je aj jedným z Cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorým sa zaviazalo aj Slovensko. David Bárta z magazínu Smart Cities hovorí, že už dnes dochádza v mnohých európskych mestách k dôležitým a najmä pozitívnym zmenám. Bratislava má však v tomto smere čo doháňať.
