Dvadsaťšesťročný evanjelický kňaz Jakub Pavlús mal s cirkvou zmluvu na dva roky farárovania. Po vyštudovaní teológie tak rok slúžil v Zemianskych Kostoľanoch a rok v mestečku Turany pri Martine. Hoci drvivej väčšine mladých kňazov následne pracovné zmluvy predĺžili, u neho sa tak nestalo. Dôvodom sú jeho názory na manželstvá homosexuálov, ktoré však vo svojich kázňach neprezentoval.
„Názory a stanoviská brata kaplána Pavlúsa na manželstvo a rodinu sú v rozpore s vieroukou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku,“ napísali včera na svojej webstránke generálni biskupi. Za kaplána sa však postavili členovia cirkevného zboru v Turanoch, ktorí im odoslali list. „S prácou brata kaplána sme veľmi spokojní. Čo sa týka jeho názorov, ktoré považujete za problematické, môžeme čestne prehlásiť, že ich nikdy neprezentoval ani nevnucoval na bohoslužbách či v osobných rozhovoroch,“ píšu v liste.
Pred pár dňami ste na Facebooku zverejnili oznámenie o tom, že Evanjelická cirkev s vami ukončuje pracovný pomer. Čo sa stalo?
V oznámení oficiálny dôvod uvedený nebol, čo je normálne, keďže som s cirkvou mal zmluvu na dobu určitú. Neoficiálne ho viem z pohovoru, na ktorý ma biskupi pozvali začiatkom júla do Zvolena. Pohovor sa mal týkať predĺženia mojej pracovnej zmluvy. Týkal sa však len môjho súkromného názoru na manželstvo a ničoho iného.
Ako stretnutie prebiehalo?
Prebiehalo tak, že sme sa vrátili k téme, o ktorej som sa s nimi už raz, v októbri minulého roka, rozprával. Vtedy im vadilo, že som sa podpísal pod stanovisko teológov k referendu o rodine. Stanovisko iniciovali a podpísali viacerí evanjelickí teológovia ešte pred referendom a vyzývali v ňom cirkvi k tomu, aby hľadali nejaké pokojnejšie riešenia a aby vstúpili do rozumnejšej diskusie so spoločnosťou. Aby neriešili podobné etické otázky cez referendá. Vtedy sa ma tiež spýtali, ako by som definoval manželstvo.
Čo pre vás teda manželstvo znamená?
Je to pre mňa zväzok, ktorý na základe slobodného rozhodnutia a vzájomného sľubu doživotnej vernosti a lásky uzatvárajú dve svojprávne dospelé osoby. Problém je, že minimálne z hľadiska štátnej legislatívy netrvám na tom, aby títo ľudia mali opačné pohlavie. Cirkev má samozrejme vlastné predpisy, ktoré som vždy rešpektoval.
Aký je postoj cirkvi?
Od roku 2013 má naša cirkev oficiálne schválené vieroučné stanovisko o manželstve, ktoré podľa neho môže byť uzatvorené len medzi ľuďmi s opačným pohlavím.
V čom spočíva vaša obhajoba manželstiev či registrovaných partnerstiev homosexuálov?
Na tému manželstiev rovnakého pohlavia som písal diplomovú prácu. Teológovia, o ktorých som sa v nej opieral, tvrdia, že Bibliu je nevyhnutné vykladať v kontexte, v ktorom vznikla. Vtedy neexistovalo nič ako registrované partnerstvo alebo manželstvo homosexuálov. Ak sa v biblických spisoch niekto vyjadroval k pohlavnému styku osôb rovnakého pohlavia, väčšinou išlo o chrámovú prostitúciu alebo o akýsi prejav nemanželského pohlavného styku. Niektorí ľudia z cirkvi taktiež argumentujú starozmluvnou knihou Leviticus, kde sa píše, že homosexualita je ohavnosťou pred Hospodinom. Ak to uznám ako neomylnú pravdu len preto, že to je v Biblii, potom musím uznať celú vetu, nielen jej prvú časť. Tá veta pokračuje tak, že ľudí, ktorí majú styk s osobami rovnakého pohlavia, treba ukameňovať. Nemôžeme polovicu vecí zobrať ako pravdivú a polovicu nie.
Čo vám na taký postoj biskupi povedali?
Boh stvoril človeka ako muža a ženu a ďalej sa o tom nebudú rozprávať. Cirkev má jednoducho vyhlásenie o manželstve a rodine a vraj ho mám rešpektovať vo svojej službe, čo som vždy robil. Zároveň ho mám však prijať aj ako svoje vlastné stanovisko, lebo ak ho neprijímam, som podľa nich rozpoltenou osobnosťou.
V tomto sa s cirkvou teda nezhodujete. Nebolo od nej logické, že nechce zamestnávať človeka, ktorý s ňou zrejme v zásadnej veci nesúhlasí?
V evanjelických cirkvách naprieč štátmi nie je jednotný postoj k manželstvám osôb rovnakého pohlavia a prebiehajú o tom vnútorné debaty. Napríklad švédska či nórska luteránska cirkev manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia uznáva. Dostali sa k tomu rokmi dlhých vnútorných diskusií a boli takých diskusií schopní. Navyše, nejde o otázku vieroučnú, ale etickú. Iné by bolo, ak by som s cirkvou nesúhlasil v otázkach krstu, vzkriesenia či iných základných veciach. Myslím si, že v etických otázkach by mala ísť cirkev príkladom pre spoločnosť, a to v tom zmysle, že o etických otázkach vie diskutovať pokojne, rozumne a na úrovni. Mali by sme opustiť emotívne výlevy, ktoré tu posledné roky sledujeme a na miesto zbavovania sa ľudí, ktorí majú iný názor, by sme sa s nimi mali začať rozprávať.
Pracovali ste niekedy s homosexuálmi?
Zatiaľ som sa v tom aktívne neangažoval. Do budúcnosti sa tomu nebránim, ale neviem, či sa práve toto stane mojou agendou. Ja som jednoducho vyjadril svoj názor na problematiku. Ak sa ma na môj postoj niekto spýta, vyjadrím si ho vždy.
Vyjadrovali ste sa k tomu niekedy verejne?
Väčšinou len v súkromí, pretože toto by si cirkev mala vyriešiť vnútri. Nehovorím, že som to nikdy nepovedal verejne, to sa asi párkrát stalo, ale nikdy nie z pozície kňaza. Nedovolil by som si vyhlasovať svoje vlastné názory za učenie cirkvi.
Plánujete do budúcnosti s cirkvou spoluprácu?
Nevylučujem, že sa o pár rokov niečo zmení, teraz však ako zamestnaný kňaz na Slovensku nebudem. Črtá sa mi pôsobisko mimo republiky, aj keď zatiaľ to isté nemám. Zostal by som rád kňazom a robil to, čo som vyštudoval a čo ma napĺňa.