Keď sa pozriem na bitky husitov s križiakmi v rokoch 1420 až 1431, je to jeden výprask za druhým. Vítkov, Žatec, Nebovidy a Havlíčkův Brod, Tachov, Domažlice… To sa križiaci nepoučili?
Do istej miery sa poučili, pretože pri posledných dvoch výpravách už viezli so sebou bojové vozy, čo sa naučili od husitov. Mali aj vojenské pravidlá, inšpirované husitskými, v ktorých sa píše aj o tom, ako zostaviť vozovú hradbu. Len im to nebolo na nič.
Križiaci pritom mali medzi sebou ostrieľaných bojovníkov, okrem kráľa Žigmunda napríklad jeho presláveného veliteľa Pípu Vlacha a ďalších mužov zocelených bojmi v celej Európe.
Nezáležalo iba na skúsených jednotlivcoch a veliteľoch, ale najmä na tom, ako navzájom spolupracovali a ako dokázali komunikovať, kam sa má ktoré vojsko pohnúť. Ich vojenské neúspechy sa väčšinou pripisujú práve nedostatkom v koordinácii vojsk.
Takže sa medzi sebou hádali?
Niektorí skutočne áno. Pri väčšine križiackych výprav bola taktika napadnúť Čechy z rôznych svetových strán, čo sa však nikdy nepodarilo. Spomenuli ste Žatec a Havlíčkův Brod, kde boli bitky počas druhej križiackej výpravy plánované ako simultánny útok, ku ktorému však nedošlo naraz, ale s trojmesačným odstupom. Kurfirsti (najvyššie ríšske kniežatá s právom voliť cisára, pozn. red.) z ríše zaútočili zo západu, v priebehu septembra 1421 prešli cez severozápadné Čechy a obľahli Žatec, od ktorého ušli už na začiatku októbra. A až na konci roka 1421 sa Žigmund z východu dostal ku Kutnej Hore, ktorú sa mu podarilo na pár dní získať. Žižka ustúpil, lenže potom sa zasa vrátil a hnal ich až k Havlíčkovmu Brodu.
Rozumiem, že si nemohli zavolať, ale trojmesačné meškanie je trochu príliš, nie?
Žigmund mal toho veľa. Bol už dlho uhorský kráľ, potom získal ríšsku korunu a mal zdediť aj České kráľovstvo. Zdržal sa na Morave, kde sa venoval miestnym záležitostiam, a predtým ešte rokoval s rakúskym vojvodom Albrechtom o sobáši svojej dcéry, čo mu malo zabezpečiť Albrechtovu podporu proti husitom. Riešil vždy to, čo v tej chvíli vyzeralo najnaliehavejšie, a tým pádom sa postup do Čiech spomalil. Navyše križiacke výpravy proti husitom boli súčasťou veľkého ideologického a vojenského komplexu ťažení proti takzvaným nepriateľom viery, v 15. storočí najmä proti Turkom. Žigmund bol v tomto zmysle vlastne dvojitý križiak, pretože jeho úlohou bolo brániť hranicu Uhorského kráľovstva proti postupu osmanských Turkov, takže to mal do Čiech ďaleko. Aj preto sa zúčastnil iba prvej a druhej výpravy proti husitom a potom už to nechával na ríšskych kniežatách, lebo mal naliehavejšie úlohy v Uhorsku.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
