Zavedenie trestného činu nevyplatenej faktúry navrhovali Igor Matovič a Martin Fecko (vtedy len OĽaNO) už pred dvoma rokmi. Do druhého čítania ho však chcelo posunúť len 24 poslancov. Návrh majú momentálne na stole opäť všetci členovia zákonodarného zboru. Zahlasuje sa zaň v rámci septembrovej schôdze.

Za cent do basy
Na chyby navrhovanej právnej úpravy upozorňuje pre HN advokát Vendelín Benkóczki. Novinka v trestnom práve by podľa neho postihovala aj prípady, keď dlžník nezaplatí čo i len cent. „Návrh zákona totiž nestanovuje žiadnu dolnú hranicu pre nezaplatenú sumu,“ tvrdí pre HN Benkózcki.

Nepozdáva sa mu ani to, že za trestné by sa považovalo len nezaplatenie ceny služieb, a nie tovarov. „Ak už máme nezaplatenie faktúr trestať, nemali by sme ,diskriminovať‘ niektoré faktúry iba na základe plnenia, ktoré sa nimi uplatňuje, keď navyše negatívny dosah nezaplatenej faktúry je zvyčajne pre podnikateľa oveľa citeľnejší za situácie, že sám z vlastného vynaloží prostriedky na tovar, ktoré mu odberateľ nezaplatí,“ dopĺňa advokát.

Napriek tomu, že páchateľom môžu byť podľa návrhu nielen živnostníci, a teda napríklad aj advokáti, notári či súkromní lekári, chránení sú len samotní živnostníci. Dôvodová správa to odôvodnila tým, že je tak preto, lebo živnostníci ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom.

Advokát Benkóczki to považuje za scestné tvrdenie. „Aj fyzické osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského oprávnenia a aj právnické osoby rovnako za svoje záväzky ručia celým svojím majetkom – dokonca nad rámec toho ručia všetkým svojím majetkom za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti všetci jej spoločníci a v komanditnej spoločnosti takzvaní komplementári,“ vysvetľuje Benkózcki.

Páky už máme
Zjednodušene povedané, dnes platí, že ak firma peniaze má, môže si beztrestne vybrať, komu zaplatí a komu nie. Za určitých okolností sa však môže v súvislosti s neplatením faktúr dopustiť trestného činu. A to, ak si napríklad objednáva tovary a služby, aj keď vie, že za ne nebude schopná zaplatiť. Vtedy pôjde o podvod.

Práve na už existujúce skutkové podstaty trestných činov, ktorých sa môžu firmy dopúšťať, upozornil na svojom portáli právnelisty.sk sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Podľa neho navrhovaná úprava skupiny poslancov OĽaNO-NOVA zbytočne dupľuje už existujúcu legislatívu. Tvrdí, že máme celý rad trestných činov na ochranu živnostníkov, ktoré sú schopné protiprávne konajúcich dlžníkov aj dnes účinne potrestať. „Napríklad, ak objednávateľ počas záväzkovoprávneho vzťahu dospeje k záveru, že zhotoviteľovi diela neuhradí cenu diela a všetky svoje finančné prostriedky použije na úhradu fiktívnej pohľadávky, išlo by o trestný čin poškodzovanie veriteľa, píše Šamko. Sudca ďalej uvádza, že objednávateľ sa môže teoreticky dopustiť aj ďalších trestných činov, ktoré poškodia veriteľa. Sú nimi delikty poškodzovania veriteľa, marenia konkurzného či exekučného konania, ale aj skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Odpadkový kôš
V legislatíve by mala navyše platiť zásada, že pokiaľ chce zákonodarca kriminalizovať určité konanie, musí tak urobiť len vtedy, pokiaľ zlyhajú všetky iné možnosti. Podľa sudcu Šamka možno však v poslednom období badať tendenciu robiť z trestného práva odpadkový kôš, do ktorého možno hodiť všetko, čo sa nevie „upratať“ cestou civilného či správneho práva. „Ide o romantickú predstavu verejnosti, že vytvorením nového trestného činu je to vybavené, a že skončia určité protiprávne konania,“ dodáva Šamko. S tým súhlasí aj partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovan Pala. Nasadenie prostriedkov trestného práva sa má aj podľa neho aplikovať na tú najzávažnejšiu protispoločenskú činnosť. „Ak by to neplatilo, mohli by sme v záujme určitého zlepšenia nasadzovať trestné právo v každej sfére ľudskej činnosti,“ hovorí pre HN Pala.

Nebezpečenstvo predkladanej novinky spôsobuje aj fakt, že trestné oznámenia by sa mohli zneužívať. Napríklad aj na vytvorenie tlaku na úhradu nezaplatených faktúr. „Toto je vo svojej podstate nesprávnym a len zdanlivým, ale zato politicky dobre predateľným riešením,“ myslí si Pala. Dlžníkovi by stačilo len tvrdiť, že faktúru nezaplatil, lebo je právne sporná. To by preukázal napríklad právnym stanoviskom. Následne by mu nebolo možné preukázať úmysel a v drvivej väčšine by sa trestný čin ani nepotvrdil. Advokát navyše upozorňuje, že zavedením nového trestného činu by sme neúmerne zaťažili aj samotných podnikateľov. „Tí by sa pravidelne museli s odbornou starostlivosťou rozhodovať, či zaplatia napríklad faktúru za plyn alebo dodávateľom – živnostníkom, aby sa nevystavovali riziku trestného stíhania,“ vysvetľuje Pala.

Radšej lepšie súdy
Pomôcť efektívnejšie vymáhať pohľadávky z nezaplatených faktúr by mohol podľa Palu návrh zákona o upomínacom konaní. Poslanci parlamentu ho už stihli počas septembrovej schôdze posunúť do druhého čítania. Zákon má byť alternatívou k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku. Celú agendu bude po novom riešiť Okresný súd v Banskej Bystrici, pričom zabezpečovať ju podľa plánov rezortu spravodlivosti má až 40 vyšších súdnych úradníkov a štyria sudcovia. „Systémové riešenie však vidíme aj v efektívnejšom rozdeľovaní práce na súdoch a nastavení fungujúcich pravidiel na zamedzenie prieťahov v konaní,“ tvrdí Pala.


Navrhovaná novinka

§ 214a
Nevyplatenie faktúry
(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok, do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu ( 2666 eur),
b) z osobitného motívu, alebo
c) voči viac ako desiatim fyzickým osobám, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu (26 660 eur).

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu (133-tisíc eur).

Čoho sa možno dnes dopustiť v súvislosti s neplatením faktúry
Trestný čin podvodu
Trestný čin poškodzovania veriteľa
Trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania
Trestný čin marenia exekučného konania
Trestný čin skresľovania údajov hospodárskej alebo obchodnej evidencie
Trestný čin zneužívania informácii v obchodnom styku
Trestný čin sprenevery

Pri vymáhaní nezaplatenej faktúry by ste mali postupovať takto:

1. Najskôr pošlite svojmu dlžníkovi doporučenú upomienku (v zákone nie je uvedené, že ste povinný posielať akékoľvek upomienky). V upomienke uveďte, o akú faktúru ide, v akej výške a tiež, že ju prikladáte v prílohe. Upomienku je vhodné posielať kvôli tomu, aby dlžník nemohol potom poprieť, že o dlhu nevedel alebo že nemal faktúru alebo niečo podobné.

2. Ak dlžník na upomienku nebude reagovať, nečakajte a je potrebné podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Obyčajne platí, že vymožiteľnosť pohľadávky rapídne klesá, ak je pohľadávka staršia ako 3 mesiace. 

Zdroj:  Advokátska kancelária Ficek & Ficeková