Podľa verdiktu súdneho dvora možno už aj prevádzkovateľom trhovísk prikázať, aby bránili zneužívaniu duševného vlastníctva. Pričinil sa o to český najvyšší súd, ktorý rozhodoval o porušovaní práv troch svetoznámych značiek v Pražskej tržnici. 

Napodobňovanie značkového tovaru nie je ničím výnimočným. České súdy však riešili prípad, v ktorom renomované svetové značky žalovali prevádzkovateľa Pražskej tržnice, a nie predajcu falzifikátu, tak ako sa to bežne robí. Súdy túto žalobu zamietli a Najvyšší súd ČR sa na názor opýtal sudcov Európskej únie.
Tí vydali v júli tohto roku rozsudok, v ktorom vysvetlili niektoré články smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernicu boli predtým povinné všetky členské štáty Únie transponovať do svojich právnych poriadkov. Hovorí, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa aj vlastníci ochranných známok mohli domáhať podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydania súdneho príkazu. Ten má ďalšie porušovanie práv zakázať nielen porušovateľom, ale aj tretím stranám, napríklad sprostredkovateľom. Až do rozhodnutia súdneho dvora však nebolo jasné, kto všetko sa za sprostredkovateľa môže považovať.

Trhoviská majú novú starosť
Súd v Luxemburgu jednoznačne konštatoval, že aj prevádzkovatelia tržníc sú podľa smernice sprostredkovateľmi. Navyše sa na to nevyžaduje žiadny konkrétny vzťah medzi nimi a porušovateľmi práv. „Majitelia ochranných známok sa tak môžu domáhať ochrany svojich práv duševného vlastníctva vydaním súdneho príkazu aj voči nim,“ vysvetľuje advokát Milan Ficek. Takýto súdny príkaz však musí byť spravodlivý a primeraný tak, aby nevytváral prekážky aj právne dovolenému obchodu, napríklad klasickému predaju tovaru nepoškodzujúceho práva duševného vlastníctva. Na druhej strane podľa rozsudku od prevádzkovateľov tržníc nemožno požadovať, aby nad nájomcami či podnájomcami vykonávali sústavný dohľad. „Súd však môže vydaním súdneho príkazu donútiť sprostredkovateľa k prijatiu takých opatrení, ktoré prispejú k zamedzeniu ďalšieho porušovania práv duševného vlastníctva rovnakého druhu a rovnakým obchodníkom,“ dopĺňa advokát.

Slovensko len podľa Európy
Ficek hovorí, že Slovenská republika z neznámych dôvodov netransponovala časť smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva do zákona o ochranných známkach. „Súčasťou nášho právneho poriadku nie je ustanovenie, ktoré by umožňovalo vlastníkom práv duševného vlastníctva domáhať sa vydania súdneho príkazu aj voči sprostredkovateľom, ktorí poskytujú svoje služby takýmto porušovateľom práv,“ tvrdí advokát. To, že v našej legislatíve právo vyslovene zakotvené nemáme, však neznamená, že sa majitelia práv nemôžu vydania súdneho príkazu domáhať. Ak totiž nie je právo, ustanovené ktoroukoľvek smernicou, priamo transponované do právneho poriadku, použije sa takzvaný eurokonformný výklad. Ten je bežnou súčasťou práce súdneho dvora. „Spočíva v tom, že vnútroštátne právo sa bude vykladať v súlade s ustanoveniami smernice,“ vysvetľuje Ficek. Takto by sa mal dosiahnuť taký výsledok, ako keby sme konkrétnu časť smernice naozaj medzi zákony prebrali. Preto je už teraz jasné, že sa rozhodnutie európskeho súdu dotkne aj slovenských prevádzkovateľov trhovísk. Po novom tak budú aj oni na základe súdneho príkazu povinní prerušiť alebo zamedziť porušovanie práv duševného vlastníctva v ich priestoroch.

Fejky na Miletičke zatiaľ neriešili
„Čo sa týka takzvaných ,fejkov‘, kontrolujú na to oprávnené orgány, ako je napríklad Slovenská obchodná inšpekcia či Colná správa SR, ktoré sú na trhovisku pravidelne,“ hovorí pre HN manažér trhovísk Richard Pittner z Ružinovského podniku verejno-prospešných služieb, ktorý je správcom najväčšieho bratislavského trhoviska Miletičova. Hoci sa tu predáva aj šatstvo, Pittner hovorí, že od majiteľov ochranných známok neevidujú doposiaľ žiadne žiadosti na odstránenie napodobenín ich výrobkov. „Ak sa tak však stane, sme pripravení veľmi rýchlo konať a usmerniť daného predajcu, prípadne s ním aj ihneď ukončiť zmluvu,“ dodáva Pittner.