Zatiaľ sme pozadu
Pre 193 krajín OSN, ktoré sa k plánu zaviazali, prichádza teraz tá ťažká fáza – ako pretaviť ciele do svojej legislatívy. Niektoré krajiny sveta s tým už začali. Medzi pionierov patrí napríklad Švédsko, Brazília, Nemecko či Uganda. Pred nami je však napríklad aj Česko, ktoré už občanom predložilo na pripomienkovanie komplexnú víziu udržateľného rozvoja krajiny.
Určitý tlak smerujúci z Bruselu by mohol prispieť k plneniu agendy aj u nás, myslí si odborník na európske právo Viliam Karas. Navyše, ako predsedajúca krajina Rady EÚ by sme podľa neho mali byť vzorom v dodržiavaní pravidiel, ktoré stanovila únia.
Slovensko je však zatiaľ pozadu. Agendu dostal na stôl úrad pre investície a informatizáciu vicepremiéra Petra Pellegriniho. Ten zatiaľ nemá žiadny plán, ako na národnej úrovni pretaviť ciele do reality.
Začať u seba
Kým predchádzajúce Miléniové ciele OSN sa zameriavali len na rozvojové krajiny, teraz sa majú týkať všetkých štátov. Ak napríklad svet hovorí o odstraňovaní chudoby, malo by ju u seba doma odstraňovať aj Slovensko.
Mimovládky, ktoré sa téme venujú, však majú pocit, že si to Slovensko neuvedomuje.
„Máme dojem, že predstavitelia ministerstiev celkom presne neporozumeli, že nejde o rozvojovú spoluprácu kdesi v rozvojových krajinách, ale o udržateľný rozvoj planéty, pri ktorom musíme začať od seba. A to je to kľúčové,“ hovorí Mária Sliacka z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.
Nie je to povinné
Slovenská vláda v marci tohto roka schválila východiská zavedenia agendy. Určilo sa, aké kroky by sme mali spraviť. No pre ministerstvá nie je nič z toho povinné. Zatiaľ je realizácia cieľov len na zvážení jednotlivých rezortov. Konkrétny plán zavedenia cieľov do praxe by mal byť podľa Pellegriniho úradu hotový v druhej polovici budúceho roka.
Vybrané Ciele udržateľného rozvoja
Odstránenie chudoby
Jedným z cieľov, ktoré by mali svet viesť k udržateľnosti, je odstránenie chudoby vo svete. Človek sa dnes dostáva do extrémnej chudoby vtedy, keď má k dispozícii menej ako 1,9 medzinárodného dolára na deň. V roku 2013 žila podľa Svetovej banky pod touto hranicou zhruba desatina svetovej populácie, presnejšie takmer 770 miliónov ľudí. Krajiny sveta si dali už v minulosti za cieľ znižovať extrémnu chudobu. Spojené národy v roku 2000 odsúhlasili Miléniové rozvojové ciele, v ktorých sa zaviazali, že sa za najbližších 15 rokov pokúsia znížiť extrémnu biedu o polovicu. Dnešný cieľ je úplné odstránenie chudoby vrátane relatívnej chudoby u nás.
Okamžitý boj proti klimatickej zmene
Priemerné ročné teploty sa podľa NASA od konca 19. storočia zvýšili o viac než 0,8 stupňa Celzia a tempo rastu sa zrýchľuje. Môžu za to emisie skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do ovzdušia, najmä oxid uhličitý. Emisie idú ruka v ruke s rozvíjajúcim sa priemyslom, ale napríklad aj rozmáhajúcim sa chovom dobytka. Svet si dal nedávno podpísaním Parížskej klimatickej dohody za cieľ, aby sa Zem neoteplila o viac ako dva stupne Celzia. Boj proti klimatickej zmene je jeden z najdôležitejších cieľov Agendy 2030 a súvisí aj s mnohými inými cieľmi. Napríklad bez udržateľnej spotreby sa bude bojovať proti klimatickej zmene len ťažko.
Dosiahnutie rodovej rovnosti
Jedným z cieľov je aj dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a dievčat vo svete. Britský časopis Economist pred časom analyzoval, ako vplýva vyššia zamestnanosť žien na rozvoj svetovej ekonomiky. A prišiel na to, že nárast počtu pracujúcich žien v minulých desaťročiach prispel k rastu globálnej ekonomiky viac než napríklad nové technológie či globálne koncerny. V rozvojových krajinách dokonca ženy prispeli po nástupe nového milénia k hospodárskemu rastu oveľa viac než enormne sa rozrastajúca Čína. Ak by sme k tomu pripočítali aj objem neplatenej práce v domácnosti, prínos by bol ešte oveľa vyšší.
Zníženie nerovností vo svete
Organizácia Oxfam vydala štúdiu, ktoré ukazuje, že globálne bohatstvo sa čoraz viac presúva do rúk malej elitnej skupiny bohatých ľudí. Podľa poslednej štúdie vlastní 62 najbohatších ľudí sveta taký istý majetok ako 3,6 miliardy najchudobnejších. Od roku 2010 pritom majetok boháčov stúpol o viac ako pol bilióna dolárov, kým majetok tých najchudobnejších sa zmenšil o bilión dolárov. Keď si dnes svet rozmeníme na drobné, môžeme si všimnúť, že miliarda ľudí žije v prosperite, kým ďalšia miliarda si musí vystačiť s menej než tromi medzinárodnými dolármi na deň. Zvyšných zhruba päť miliárd žije kdesi medzi tým, vo veľkej množine strednopríjmových krajín. My patríme k tej top miliarde.
Udržateľne využívať oceány a moria
Krajiny OSN si okrem iného dali za cieľ niečo spraviť s masovým rybolovom v oceánoch a moriach. Kvôli nadmerného rybolovu v nich totiž vznikajú mŕtve zóny. Aby toho nebolo málo, tak do oceánskej rovnice vstupuje ďalšia premenná – klimatická zmena. Sprevádza ju nárast teploty morí a nepriamo aj okysľovanie oceánov. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2013 sa vrchné vrstvy oceánu otepľujú v posledných desaťročiach o čosi menej ako 0,1 stupňa Celzia za dekádu. Do konca storočia by to podľa správy mohli byť v týchto vrstvách bezmála dva stupne. Otepľovaním planéty nepriamo dochádza k prekysľovaniu oceánov, to komplikuje život všetkým vápenatým tvorom v moriach.
Rozvojová spolupráca
Paletu 17 Cieľov udržateľného rozvoja uzatvára cieľ, ktorý ako jediný z nich nie je zameraný predovšetkým smerom dovnútra krajiny, ale navonok, na spoluprácu a partnerstvá medzi krajinami. Súčasťou tohto cieľa je aj záväzok Slovenska poskytovať 0,7 percenta nášho hrubého národného dôchodku na rozvojovú spoluprácu s menej rozvinutými krajinami, či vypracovanie stratégie koherencie politík pre rozvoj, teda zladenia všetkých našich politík tak, aby priamo či nepriamo nešli proti rozvoju iných krajín. K tomu sa Slovensko zaviazalo aj vo svojej vlastnej národnej stratégii rozvojovej spolupráce.
Ciele udržateľného rozvoja
- 17 cieľov, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2030
- 169 konkrétnych riešení pre udržateľný rozvoj sveta
- 193 krajín sa prihlásilo k splneniu cieľov
- Schválili ich na samite OSN 25.septembra 2015 v New Yorku
- Nahradili Miléniové rozvojové ciele, ktoré platili v rokoch 2000 až 2015.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
