Najvyšší súd doručil rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového Špecializovaného trestného sudu o oslobodení obžalovaných Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Na rozsudok, ktorý má 122 strán upozornil Denník N. 

V ňom Najvyšší súd vyčíta senátu ŠTS pod vedením sudkyne Ruženy Sabovej, že o oslobodení Kočnera a Zsuzsovej rozhodol predčasne. 

​Upozornil zároveň na viaceré pochybenia a zlé rozhodnutia súdu v danom prípade. Za jednu zo zásadných chýb Najvyšší súd označil to, že prvostupňová inštancia nehodnotila dôkazy chronologicky a komplexne. V rozsudku dokonca píše, že Sabovej senát hodnotil niektoré "dôkazy v rozpore s elementárnou logikou".

Dokonca sa v rozsudku mal odvolávať aj na dôkazy, ktoré neboli vykonané. A práve nevykonanie viacerých dôležitých dôkazov teraz Najvyšší súd nariadil. 

Najvyšší súd kritizuje rozhodnutie prvostupňového súdu aj v tom, že pri odsúdení Tomáša Szabóa sa opiera o výpoveď Zoltána Andruskóa, no pri Kočnerovi a Zsuzsovej túto výpoveď spochybňuje. 

Problémom je aj to, ako súd vyhodnotil komunikáciu cez aplikáciu Threema. O tej Špecializovaný trestný súd povedal, že musí byť braná doslovne tak, ako si to Kočner so Zsuzsovou písali. Najvyšší súd však upozorňuje na možné alternatívne výklady tejto komunikácie a na posudok Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý nariadil vykonať ako dôkaz. 

​Okrem toho však Najvyšší súd upozornil aj na ďalšie pochybenia v rozsudku prvostupňového súdu, ktoré sa týkali nejasností a zmenám vo výpovediach Kočnera a Zsuzsovej ako aj úlohy Petra Tótha. 

Najvyšší súd preto nariadil vykonať veľké množstvo dôkazov, vrátane písomných listín, výpovedí svedkov, či napríklad USB kľúča, na ktorom mali byť informácie zo sledovania Jána Kuciaka Tóthovým komandom.