Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, obvinení zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, neuspeli so sťažnosťou na Ústavnom súde. V nej namietali postup Generálnej prokuratúry v súvislosti s ich snahou o zrušenie obvinenia. Ústavný súd 28. júna rozhodol, že sťažnosti nevyhovuje.

Policajti sa na Ústavnom súde domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na obhajobu a práva nebyť stíhaný inak než zákonným spôsobom. Na rozhodnutie a nález Ústavného súdu upozornil ako prvý web Plus sedem dní.

Obvinenie zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva bolo policajtom NAKA vznesené uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby zo 14. septembra 2021. Sťažnosť obvinených proti uzneseniu generálny prokurátor zamietol 4. februára.

Kauza v štátnej teplárni. Šéfovia po voľbách pred svojím odvolaním podpísali miliónový dodatok

Obvinení následne podali návrh na zrušenie obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálna prokuratúra svojím upovedomením z 1. apríla návrh vybavila tak, že o ňom nerozhodla. Argumentovala pritom, že generálny prokurátor by mal na základe návrhu na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku preskúmavať právoplatné rozhodnutie, ktoré sám vydal.

"Takýto postup by popieral základné zásady trestného procesu, zaručujúce objektívnosť rozhodovania," uviedla prokuratúra.

V súvislosti s ústavnou sťažnosťou zasadlo aj plénum Ústavného súdu, aby dospelo k zjednoteniu odlišných právnych názorov vyslovených dvomi senátmi.

"Ak generálny prokurátor, aj keď v zastúpení iným prokurátorom generálnej prokuratúry, rozhodoval v prípravnom trestnom konaní ako nadriadený prokurátor o riadnom opravnom prostriedku (sťažnosti) proti rozhodnutiu prokurátora alebo policajta, je vylúčený prieskum takého rozhodnutia generálneho prokurátora generálnym prokurátorom podľa prvého dielu ôsmej hlavy tretej časti (§ 363 a nasledujúce) Trestného poriadku," uviedol Ústavný súd v uznesení z 15. júna.

 Predmetným upovedomením zo strany Generálnej prokuratúry tak podľa Ústavného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľmi v ústavnej sťažnosti v rozsahu jej prijatia na ďalšie konanie.