Chceli sme vidieť tradičný režim na salaši, museli sme priniesť obeť a privstať si. Do obce Brusno – zhruba dvadsať kilometrov od Banskej Bystrice – prichádzame krátko pred úsvitom. Chceli sme stihnúť dojenie a hromadný odchod oviec na pastvu. Za týmto skorým príchodom sa však neskrýva typický salašnícky život, ale nová realita.
Extrémne sucho donútilo chovateľov prispôsobiť svoju prácu aj život zvierat. „Tu je problém, že sa ovce nepasú celý deň, ale len nejaké štyri hodiny do dvanástej, aby sa trošku prešli a odtrhli si bylinku,“ vysvetľuje počas ranného prvého kola dojenia Igor Nemčok, ktorý pre roľnícke družstvo Hron Slovenská Ľupča pracuje bezmála 40 rokov a je aktuálne jeho predsedom.
Podobné suché počasie si nepamätá. Keby nemalo taký drastický rozmer, stádo by sa páslo o hodinu dlhšie. Teraz ho však pastier, ktorého sprevádza svorka psov, zoberie o siedmej a už o dvanástej sú naspäť. „Za normálnych okolností by sa bahnice opäť podojili a išli by na pastvu znovu – od pol piatej až do tmy, do deviatej,“ pokračuje. No dnes sú trávnaté porasty totálne zhorené. Nikdy sa nestalo, že by od 20. júna nepásli. „My už nepasieme, my ich iba vyháňame von,“ dodáva.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.