Elektrická energia je medziročne takmer desaťnásobne drahšia a rovnako tak aj plyn. Ktoré dosahy trhu vie štát uchrániť a ktoré už nie?

Čo sme už urobili ako prvé bolo, že v elektrine sme znížili tarifu za prevádzkovanie systému na desaťročné minimum, dokonca v prípade podnikateľov so spotrebou nad jednu gigawatthodinu sme zaviedli takzvanú pásmovú tarifu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zasiahol do distribučných a prenosových cien, ktoré sa tak isto podarilo znížiť. Nebolo to veľké zníženie, ale každá kvapka sa počíta. Bohužiaľ, vyskočila nám cena samotnej komodity, teda elektriny aj zemného plynu, ktorú určuje trh a štát má pri tom veľmi málo možností ako zasiahnuť. Zasiahnuť môže v prípade regulovaného segmentu, to sú domácnosti, malí podnikatelia a verejná správa. Ale v prípade elektriny iba do 30 megawatthodín a pri plyne je to 100 megawatthodín ročne. Niektoré bytové kotolne avizovali problémy, lebo nespadajú do regulovaného segmentu. Z toho dôvodu sme zmenili legislatívu tak, aby aj bytové kotolne mohli byť v ďalšom roku považované za regulovaných odberateľov a v spolupráci s SPP sme vybavili, aby im dali výhodnejšiu cenu zemného plynu už aj v tomto roku. Bola to čisto ponuka SPP pre tento typ odberateľov. Ako pravicová vláda sme si povedali, že už žiadne nesystémové vratky – čiže zobrať ľuďom z jedného vrecka, a potom dať drobné do druhého. Podľa nás je lepšie nechať čo najviac peňazí v systéme a s ušetrenými nech si každý hospodári po svojom.

Určité riešenie ste predstavili aspoň pri elektrine.

V prípade elektriny sa nám podarilo dosiahnuť so Slovenskými elektrárňami uzatvorenie memoranda, na ktoré bude nadväzovať zmluva o využití elektriny za zastropovanú cenu. Považujem to za jeden z najväčších úspechov tejto vlády a nášho ministerstva, lebo okolité štáty, respektíve ich domácnosti, môžu len, obrazne povedané, snívať o komodite v cene elektriny vo výške 61 eur za megawatthodinu. Napríklad v Českej republike platia domácnosti už v tomto roku vyše 200 eur za megawatthodinu a v budúcom roku to bude zjavne určite viac. Z hľadiska jednotlivých cien, ktoré vstupujú do ceny elektriny a ktoré dokáže štát ovplyvniť a na strane samotnej regulácie, sme urobili maximum. Na rozdiel od elektriny, v plyne nemáme výrobcu plynu na území Slovenska, ktorý by nám vedel poskytnúť zvýhodnené ceny plynu, preto hľadáme iné cesty pre domácnosti, a to prostredníctvom produktu, ktorý by mohli ponúkať aj iní dodávatelia, pričom by to nastavoval samotný SPP. Potrebujeme ešte dotiahnuť legislatívne a schvaľovacie procesy na úrovni vlády a neskôr parlamentu. Tým by sme mohli dosiahnuť, že pre domácnosti by cena plynu ostala mierne vyššia, ale nie 10-násobne, ako vykazuje samotný trh. Pre neregulovaný segment je možnosť odpustenia alebo zníženia DPH, ale to je v pôsobnosti ministerstva financií, ktoré sa k tomu postavilo skepticky. Ale treba povedať, že podnikatelia sú väčšinou platcami DPH, preto takáto úprava by nemala pre nich veľký efekt.

Ešte ste niečo navrhli?

Navrhovali sme vypustiť odvod do národného jadrového fondu, ale táto položka nie je nejaká významná, aby vyrovnala to, čo sa udialo na trhu. Navrhovali sme aj využitie environmentálneho fondu, čiže naozaj použiť peniaze, pre tých, ktorí ich tam platia. Hovoríme o 1,3 miliardy eur. O využití 30 percent príjmov z predaja emisií spolurozhodujú ministerstvo životného prostredia a ministerstvo financií, pričom jednu štvrtina z toho sa môže použiť na kompenzovanie zvýšených ceny energií pre energeticky náročný priemysel. Hovoríme o desiat...