Zavádzanie nových digitálnych inovácií znamená potrebu na jednej strane kontinuálneho vzdelávania, ako aj dopĺňania novej pracovnej sily. Slovensko sa prvé dve desaťročia po transformácii ekonomiky stretávalo najmä s vysokou mierou nezamestnanosti a dostatkom lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily.

Táto situácia sa zmenila. V rámci sektora zdravotníctvo a sociálne služby sa už desaťročie pred nástupom pandémie covid-19 začal prejavovať trend nedostatku zamestnancov, ktorý bol citeľný v časoch hromadných výpovedí v zdravotníctve v roku 2011. Pokles nezamestnanosti sprevádzaný starnutím zamestnancov a odlev mozgov výrazne sťažuje výmenu pracovnej sily.