Po myjavských kopaniciach sa úzke cesty vinú ako hady. Prechádzame okolo slivkových sadov, ktoré už svoju úrodu vydali i okolo stromov pretŕčajúcich do vozovky plnými konármi jabĺk.

Rázovitému kraju príroda do vienka nenadelila strmé bralá Vysokých Tatier, no malebnému kraju nemožno uprieť svojho ducha. Po latinsky spiritus.

Po celom Slovensku, a kopanice nevynímajúc, sa začína v pestovateľských páleniciach rozbiehať výroba na plné obrátky. „Ani tak nebolo, ani tak nesmie byť, aby tí Slováci nemali za čo piť,“ hlása nápev známej ľudovej piesne, no aktuálna energetická kríza spochybňuje jej posolstvo. Vysoké ceny spôsobujú, že pálenice sa boria s problémami. Zopár ich už zakapalo.

Sused sa bojí suseda

Na konci obce Hrašné stojí osamelá budova s výhľadom na kopce odeté v  jesennom šate a v diaľke sa črtá silueta Čachtického hradu. Vo dverách pálenice nás víta jej správca i majiteľ v jednej osobe. Očakávali sme mocného chlapa, no je ním žena. Exbratislavčanka Daniela Potúčková nemá z tejto práce mindráky, veď jej manžel v minulosti pracoval v liehovarníctve.

Hneď pri vstupe nám do nosa udrie silná vôňa pálenky. Majiteľka nás zavedie do srdca výrobne. Miestnosti kraľujú dva moderné antikorové kotly, jeden s objemom 600 litrov, druhý je o polovicu menší. Kvas ním prechádza trojnásobnou destiláciou a Potúčková kontroluje proces pálenia.

Na jeho konci je alkohol s rôznou liehovitosťou. Tá sa podľa požiadaviek klienta riedi „obyčajnou“ vodou, ktorá sa však ešte upravuje elektoroosmózou. „Nie je to taká jednoduchá práca, ako sa na prvý pohľad ...