Alexander Dubček bol reformátorom, ktorý si dal cieľ zmeniť totalitný komunistický systém. Pri príležitosti pondelkového 30. výročia úmrtia Alexandra Dubčeka, jedného z najznámejších slovenských politikov vo svete, to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer.
"Ako obhajca politického dialógu sa stal symbolom obrodného procesu a neúspešného pokusu o nastolenie tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Dubčekove snahy zastavili tanky a vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968," uviedol Káčer. Dodal, že budovať režim bez slobody a demokracie je vždy len a len tragickou skúsenosťou. Aj preto sa Dubček v roku 1989 stal jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie.
"Zanechal posolstvo, že demokracia a sloboda sú najdôležitejšie hodnoty, ktoré nie sú samozrejmé a cesta k nim nie je ľahká. Dnes často počúvame o rôznych formách demokracie so zvláštnymi nálepkami. Avšak demokracia a sloboda sú absolútne – buď sú, alebo nie sú," pripomenul šéf slovenskej diplomacie. Do reformného úsilia Dubčeka patrili rehabilitácia nespravodlivo odsúdených, zrušenie cenzúry, uvoľnenie priestoru na intelektuálnu a umeleckú tvorbu. Okrem toho aj možnosť cestovania do zahraničia. Reprezentoval humanizmus a angažoval sa v oblasti ľudských práv aj v ťaživom období normalizácie.
Na sklonku života sa Dubček podľa slovenskej diplomacie stal otvoreným zástancom európskej integrácie postavenej na hodnotách solidarity, sociálnej rovnosti a tolerancie. Udelením čestného doktorátu obnovila Bolonská univerzita osobnú a spoločenskú dôstojnosť Dubčeka. Nasledovali mnohé ďalšie čestné doktoráty a medzinárodné ocenenia. Zomrel pri tragickej nehode 7. novembra 1992.
Dubček bol v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.