Kam v súčasnosti kráča slovenské pôrodníctvo?
Čo je podstatné?
V čom zaostávame?
Ako príklad si zoberme situáciu, že po rozpade Československa sme vychádzali s Čechmi z rovnakej štartovacej pozície. Dnes je situácia v perinatologickej starostlivosti taká, že často so závisťou pozeráme na stav za rieku Moravu. Naši susedia investovali do perinatológie veľké finančné prostriedky. Vybudovali viaceré perinatologické centrá, vybavili ich materiálne, zaškolili dostatok personálu. A rozdiely sa zvýrazňujú rok čo rok.
Registrujete aspoň nejaké pozitívne trendy?
Určite. Nemožno povedať, že by sa nerobilo vôbec nič. Všetko však ide akosi pomaly, opakovane sa pripravujú rôzne projekty, zmeny v organizácii zdravotníctva a v poskytovaní starostlivosti. Predstavitelia riadiacich orgánov sa však menia častejšie, ako stačia zmeny realizovať.
Vek rodičiek sa stále zvyšuje. Čo z toho pre vás vyplýva?
Ten sa skutočne mení, ale nielen u nás. Organizmus ženy je prirodzene nastavený na rodenie v mladšom veku, nie až okolo tridsiatky a neskôr. Dnes si ženy odkladajú tehotnosť zo spoločenských, z ekonomických, pracovných či rôznych iných dôvodov. Väčšina ich rodí po prvý raz vo veku 30 rokov a viac. Do toho prirodzene vstupuje aj vyššia chorobnosť obyvateľstva, stúpajú počty prípadov rozličných civilizačných ochorení.
Zostáva vám 85% na dočítanie.