S Václavom Havlom sme si mysleli, že jediný spôsob, ktorým môžeme prispieť k udržaniu spoločného štátu, je ústavný zákon o referende. Mal to byť jednorazový výnimočný nástroj, ktorý pomôže zachovať Česko-Slovensko. Povedal to predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský, ktorý bol v rokoch 1990 až 1992 podpredsedom česko-slovenskej vlády, informuje spravodajkyňa v Prahe.
Rychetský si myslí, že referendum nie je nevyhnutnou súčasťou demokracie. "Naopak. Je nástrojom, ktorý môže mať veľmi zhubné následky," povedal predseda ÚS ČR. V spomienkach sa však vrátil do obdobia, keď bola v Slovenskej národnej rade prijatá Deklarácia o zvrchovanosti a hrozil podľa neho rozpad Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. "Skutočne sme sa obávali, že spoločný štát nevydrží a my sme stáli o to, aby československý štát bol," uviedol Rychetský.
S vtedajším česko-slovenským prezidentom Václavom Havlom si mysleli, že prijatie ústavného zákona o referende je jediný spôsob, ako môžu prispieť k udržaniu federácie. Zdôraznil, že malo ísť o jednorazové referendum. "Nie ako trvalá a bežná súčasť ústavného poriadku, ale ako výnimočný nástroj, ktorý mal slúžiť k zachovaniu spoločného štátu," vysvetlil bývalý politik. Referendum sa potom napriek zákonu prijatému 18. júla 1991 neuskutočnilo.
Vznik Slovenskej republiky považuje s odstupom času za pozitívum. "To, že sa Slováci dočkali svojho demokratického štátu –pretože Tisov Slovenský štát nemôžeme považovať za prijateľnú autonómiu, – tak to považujem za veľmi dobré a prajem skutočne Slovensku a Slovákom čo najlepší ďalší rozvoj," povedal predseda českého ÚS. Zdôraznil, že Slovensko preňho nikdy nebude cudzina. "Pre mňa je Slovensko môj druhý domov," konštatoval.
K aktuálnemu stavu súdnictva uviedol, že veľmi cennou hodnotou je udržanie nezávislej súdnej moci. "Neviem, či sa to na Slovensku darí, ale som presvedčený, že ani ČR ani SR sa nevydá tou cestou, ktorou sa vydalo Maďarsko a Poľsko," dodal predseda českého ÚS.
Pavel Rychetský je český právnik a bývalý politik. Bol podpredsedom takzvanej vlády národnej obete, teda federálneho kabinetu Mariána Čalfu, ktorý vládol od júna 1990 do júla 1992. V rokoch 1998 až 2003 bol podpredsedom českých vlád Miloša Zemana a Vladimíra Špidlu, pričom v oboch zastával tiež post predsedu Legislatívnej rady vlády. V kabinete Špidlu bol aj ministrom spravodlivosti. V roku 2003 sa stal predsedom Ústavného súdu ČR, ktorým je doteraz. Druhé funkčné obdobie mu skončí v roku 2023.