Od rozdelenia Československa prešlo už takmer 30 rokov. Ako sa odvtedy zmenil vzťah Slovákov k češtine a vzťah Čechov k slovenčine?

Nemám, žiaľ, k dispozícii výsledky výskumu, ktorý by mohol túto otázku zodpovedať. Čo však vidieť v Česku, je, že Slováci, ktorí do Česka prichádzajú, ho vnímajú ako českojazyčnú, nie bilingválnu krajinu – mnohí sa snažia hovoriť na verejnosti po česky, niektorí aj so svojimi deťmi.

Postoje Čechov k slovenčine sú pritom v priemere stále veľmi pozitívne, majú však estetický charakter – slovenčinu typicky vnímajú ako krásny, ľubozvučný, niekedy aj sexi jazyk a niekedy použijú slovenský výraz na zábavné ozvláštnenie svojho prejavu.

Nevnímajú ju však ako jazyk potrebný, komunikačne vypracovaný alebo prestížny, z ktorého by čerpali prostriedky na svoje bežné, normálne vyjadrovanie. To je rozdiel oproti Slovákom, pre ktorých je čeština od stredoveku dodnes zdrojom vyjadrovacích prostriedkov na rozmanité komunikačné účely.

V spoločnosti panuje presvedčenie, že dnešná generácia českých detí ovláda slovenčinu menej ako tie predchádzajúce. Je to pravda?