Prezident Vladimir Putin s obľubou prezentuje Ruskú federáciu ako multietnický štát. Venuje sa v tejto krajine dostatočnú pozornosť menšinám?

V zásade nie a inak to nebolo ani nikdy predtým. Rusi majú v populácii zatiaľ jednoznačnú prevahu na úrovni okolo 80 percent, no po rozpade Sovietskeho zväzu to bolo 87 percent. Z toho vidno pokles ruského fenoménu, a teda prirodzený rast iných etník. Najväčším sú Tatári pohybujúci sa medzi štyrmi až piatimi percentami. Zhruba okolo roku 2050 sa neruské etniká dostanú na úroveň okolo 50 percent.

Koľko národností žije v Rusku?

Dáta oscilujú niekde medzi číslami sto a dvesto.

Fórum slobodných národov Ruska je zoskupením ľudí odsudzujúcich vojnu na Ukrajine. Ich projekt ráta po rozpade federácie so vznikom až 34 samostatných štátov. Je aspoň sčasti reálny?

Ani nie. Nestačí štát len deklarovať, hoci to sa, samozrejme, dá. Pri kreatívnom prístupe k mape môžeme Rusko rozparcelovať na ľubovoľný počet teritoriálnych segmentov. Takýto rekonštruovaný priestor musí na fungovanie disponovať minimálnymi predpokladmi. Aj keď dáme bokom infraštruktúru – cesty, železnice, vedenia elektrickej energie, ropovody, či plynovody – nevyhnutnosťou je dostatočný ľudský potenciál potrebný na vytvorenie nezávislého štátu v kontexte medzinárodných vzťahov.

Absentuje?

Kostlivci dobiehajú exriaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V hre je aj úplatok vo výške 600-tisíc eur

V tomto okamihu by to nebolo uskutočniteľné bez účasti etnických Rusov. Sú prítomní úplne všade. Ani jedna z republík vnútri Ruska teraz nemá na niečo podobné potenciál, aj keď by to teoreticky prichádzalo do úvahy, a u tých ostatných by to bolo extrémne problematické. Musíte mať ľudí vykonávajúcich štátnu správu. Sú oblasti, ktoré by týchto pracovníkov stratili. Časť ruského priestoru by sa ocitla v podobnej situácii ako africké štáty po získaní nezávislosti v minulom storočí.

Neregistrujete snahy niektorých menšín na naplnenie práva na sebaurčenie?

Pravdaže takéto javy existujú. Je ich možné objaviť na sociálnych sieťach. Čerstvou novinkou je rokovanie exilovej vlády Tatarstanu, na ktorom odznelo, že po zrútení moskovského režimu sa musí pripraviť na ozbrojené povstanie, aj keď preferuje pokojné prevzatie moci. Aj ostatné etniká majú svojich akoby politických reprezentantov v zahraničí, ale pokiaľ mi je známe, bez akéhokoľvek dosahu.

Klesá lojálnosť národností voči Kremľu úmerne so vzdialenosťou od hlavného mesta?

Som odkázaný len na oficiálne ruské zdroje a z nich niečo také nevyplýva. Naopak, zdá sa, že režim má najväčší strach zo „vzbury“, nedajbože z revolúcie, kto...